sobota 22. decembra 2012

Koniec sveta

Prišiel ten osudný dátum! 21.12 2012 Pre niekoho osudný... Ráno sa zobudím, idem do školy. Nuda, čo tam budem - idem domov! Na chodbe Les koledas v podaní pánov učiteľov, harmonikárov! A tak... Domov, spoveď, domov. A nahrávame koledu! Little drummer boy asi na 15ty krát, ale nakoniec predsa len. No a zbytočná cesta do Tesca, ale potom nahrávame koledu po druhé. Mega! Videjko ako zadarmo. Lístky sú jednoznačne naše! :) Potom doma a som pán učiteľ. Učím na bicích. Ja, čo neviem udržať základný rytmus. Hihi. Ale snáď pomohlo. No, a človek si chce pozrieť film 2012, aby vedel že čo ho čaká v najbližších hodinách, ale nedá sa! Keď ti típek zavolá, že poď vypiť.Ja nepijem! A Tesco! Alkoregál. A bezdák že ja som najlepší na svete v boxe! Aj v aikide (aspoň myslím že sa to ta volalo). A Braňo sa chcel s ním biť. Asi má nového najlepšieho kamaráta. No a sme pred Korzo. Dnes nepijem. Asi hej. Hovädá! A potom prídu východňári (radšej tu niečo nenapíšem). Ale na druhej strane típci. Aspoň vysmiati. A potom príde cigánik, že kúpte si pohľadnicu za dobrovoľný príspevok. A všetci si kúpili a vypísali. Malý pán. Že nepije ani nefajčí. A že požič euro, chcem si kúpiť anjelikov. Kávo, ty už nepi! Išiel som do Korza, ale pozor! BOL SOM OPITÝ! Inak by som tam ani nevkročil. Ale úprimne? Neľutujem, že som tam išiel. Veľa známych a dobrých ľudí. Ale potom ich bolo že ešte viac! A potom ešte viac! Wah! To už bolo moc! No a tak, čo vám budem. Proste dlhé hodiny strávené v kruhu najľudí (aj keď síce v Korze, ale aspoň to neopadlo ako posledný krát). A tak. Daevoo [dejvó] čo ten porobil... ŇA! Tak som skončil pri stromčeku a navyše sa zasamovraždil, keďže musel ísť potom so mnou do Caracasu, kde v živote nebol a nikdy ani nechcel. No a tak sme všetci skončili v Caracase. I bet you look good on the dancefloor. Žeby? No a tu opäť veľa známych. Ale teraz tu boli hádam všetci na svete čo poznám. Celé mesto! A zasa som v mínuse. Toto sa môže stať iba mne, keď som opitý. No a tak. Všetci sa kdesika rozutekali, tak sme sa asi polhodku vychytávali. A keď sme sa predsa len našli, nastúpili sme do imaginárneho taxíka, a chceli odísť. Potom prišiel chalaň na aute, ale tak rýchlo nás otočil, že som nechápal! No a to je vlastne to, ako som ja prežíval koniec sveta. Skončil som opitý v Korze a Caracase. No život toto! A vlastne ešte dodám že keď som došieu domov nažrau som sa halušiek a šieu spac.

---> sranda deň <---

utorok 4. decembra 2012

Prečo sú najlepší najlepšími

Človek príde o polhodinu skorej domov a pozrie si záznam z koncertu The Subways z Grape. No, nie je to síce bežné, ale práve toto sa mi dnes stalo. A uvedomil som si, že to nie sú len takí obyčajní ľudia. Prečo? Pre toto:

Tak pekne postupne zaradom prejdeme jednotlivých členov:

BILLY LUNN - Chalanisko so zakaždým inými vlasami, plný energie a elánu. Na koncertoch to vždy odpáli naplno a užíva si ich plnými dúškami. Skákačky a behanie zo strany na stranu sa už tak trochu stali tradíciou. Neviem si ho jednoducho bez toho prestaviť. Prejdime ale ku jeho výkonu. Umenie s gitarou? Musím oceniť, že ide bez doprovodu druhej gitary a to dokonca aj sóla v niektorých pesničkách, ktoré síce neprekonajú Metalicu (for example), ale perfektne sa hodia do pesničiek. Krátke, nie moc náročné sólička. A to sa mi na tom páči! Ale jednu úžasnú vec, čo dokáže s gitarou a čo sa musí oceniť, je vymýšľanie pesničiek zmysle akordov, ako nasledujú za sebou! Je to mix barových, akustických a power akordov, ktoré dokonca nejdú ani v nejakom obyčajnom trápnom obúchanom rytme, ale perfektne vytvárajú melodickosť piesní. No a čo sa spevu týka, no tak toto je jeho highlight! Spôsob, ako prechádza do výšok a späť je úžasný! Pekný čistý spev, s veľmi veľkou frekvenčnou diferenciáciou (to čo som dal xD). Práca s publikom je super. Často sa dokonca prihovára aj v miestnom jazyku, čo sa mi veľmi ľúbi.

CHARLOTTE "MARY" COOPER - Dievča mojich snov! Jediná blondýna, ktorá je skutočne pekná! Awww! Škoda reči! Tiež parádne predstavovanie na pódiu! Cítiť z nej energiu. Práca s basgitarou? Dokonalá. Neskutočné skvelé basové línie v mnohých pesničkách, super držanie, a výborné hranie! No a vokály? Tak toto je orgazmus bez sexu! Krásny, jemný, čistý hlások! A navyše s niektorými basovými riffmi (Girls & boys) jej ten spev ide úžasne! Sám mám s tým veľké problémy! Ale o dokonalom netreba veľa písať. Dokonalé hovorí samo za seba!

JOSH COOPER - Človek by si pomyslel, že je to nevýrazná osoba. Len nejaký doprovod. Ale tento bubeník, čo v skutočnosti stvára je nevídané! Nikdy to nepochopím! Neovláda 500 činelov a 200 prechodov (viď Iron Maiden alebo kto), ale dokáže zahrať také bicie, že je to jednoducho neskutočné! Umenie nie je ovládať veľa a využiť málo, ale využiť veľa a ovládať málo! Aby som upersnil, jeho súprava sa skladá z: Kopáku (Bass drum), kotla (Floor tom), rytmyčáku (Snare), jednej Ride a tamburíny. Áno, vidíte dobre! Nemá ani jeden prechod, dokonca ani len hajtku! Jemu proste stačí jeden činel! A s týmto, čo dokáže spraviť, je fascinujúce! Opäť s vymykáme otrepaným rytmom. Dá sa dokonca povedať, že Josh, má svoj vlastný rytmus, ktorý je len ťažko napodobniť!

A nakoniec celkovo kapela The Subways? Sú to páni muzikanti, to sa musí uznať! Vedia spraviť veľkolepú show, na ktorú len ťažko zabudnúť (čo vlastne neni ani možné). Byť na koncerte a netancovať? To je ako kúriť pri otvorenom okne. Dokonca ma trhá už pri obyčajnom počúvaní. Kto nezažil "Circle pic", ten sa ešte nenarodil!

A s touto kapelou, s týmito úžasnými ľuďmi som sa odfotil. Dobré nie? A s Billym som sa dokonca chvíľu aj rozprával. No, tých nesplnených snov už nie je až tak veľa...





A inak pekný advent!

nedeľa 18. novembra 2012

Stužková

"Navždy sa zachová v pamäti stužková..." No minimálne táto určite! Nebolo to len "zabavenie so spolužiakmi" ale bola to neskutočná noc s tými naj ľuďmi!
Prídem len do kultúry a Wheej! Nazvučenie na náš vrchol programu v podobe koncertu. Asi sme to stihli keď DJ príde polhodinu neskôr. Tak z omše nič nemám, ale neva. Zato som sa riadne nasmial na típkovi, ktorý rozniesol DJ-a. A stihli sme stiahnuť aj prvú fľaštičku vínka. No a pomaličky sa nám to začalo plniť rodičmi, učiteľmi a samozrejme že aj študákmi. Skoro som zmeškal nástup, ale ani som sa nenazdal a už som tam stál. No a pomaličky si vyjdem po stužku. Sranda. A samozrejme ako jediný debil idem naspäť po zlej strane. Ale pšt! Akože nikto si nič nevšimol! 4-dňové príhovory a hovadiny. Už ma fakt nebavilo stáť. No aspoň že nastal čas vypiť. Potom ešte neviem Gaudeamus a ideme si konečne sadnúť. A keď človek chce ísť len slušne do šatne, už je z neho alkoholik! No a tak večera. Toto hento, jedno s druhým a je tu program. Halelujah spievať so sviečkou v ruke. Lebo nikto nemal vosk po sebe. A tak pokračujeme. Náš taneček... asi som ho vedel. Úplne som bol mimo. No to bolo ešte v pohode, keď som videl ten druhý tanec. Fero sa zabudol a jednoducho príde v polke tanca a všetko robí naopak. No šašo, čo vám poviem. Potom trápny rap a prišlo tanečné kolo. Prestávka počas ktorej sme sa mali nachystať my! Prezliekáreň a chystanie aparatúry. Vypijeme a ideme! Mega pocit! Všetko ako má. Začíname Little talks. Like a boss. Skákačky! Proste som si to užil! A moje viac-menej sólo, no jednoducho dokonalé. Ale aby som neklamal dosť som to dofakal. A skalní fanúškovia keď vybehli pod pódium som sa riadne smial. Skončíme, solo bicie a slide! Proste rebel. Intro bolo celkom v pohode. Len keby Matlovi nespadol mikrák 4 krát. A vokály, čosi! A keď Stano zadelil že "plával som vždy" a ja že čo mám spievať. Heh, ale dobre to nakoniec dopadlo. Sólička vyšli, počuť nás bolo celkom dobre, pohoda. A že ešte? OK! Kubo vybehol holý, bosý... Tak pre všetky bloňďavé! Vokály opäť raz ako pán. Predstavvačka a haluze. Mega koncertík proste najviac! No ale mňa hneď čaká ďalšia scénka. Opäť hlúpe mikrofóny, ale nakoniec som fičal v pohode. No, zdá sa, že zopár ľudí to asi aj pochopilo. A ak náhodou aj nie, aspoň sa smiali. Takže ja už mám po programe! Ideme vypiť! A ideme na páva. Potočený potom celý večer chodím. A že idem gratulovať triednej. Veľa ščaščia zdraviiaaa! A poďte vypiť s namiii! A išla! A pijeme s triednou. A každý fotku s ňou! No a že poďme zavolať aj ďalšieho učiteľa! Graham, hybaaaj! Že je na balkóne? Bereme fľašu na balkón! Popijeme a ideme do šatne! A ešte raz pijeme. Ale je to klasik! No a kto ďalší? No kto? NO PREDSA REMČO! Prišiel Remčo do šatne a najviaaac z celého večera! Proste pán! Zasa hlášky čo dával! Som nemohol! Zbožňujem ho! No a potom sa tiež volačo dialo, ale už moc neviem. Viem že nám išli čítať básničky. Tú svoju si už samozrejme nepamätám. A pani triedna mi dá samozrejme že inú tortu. Nevadí. Rozbíjal sa džbán, otváral som šampus, a všetci sme spievali vychytáfky. A potom neviem ako, ale ocitli sme sa na streche. Stále sa iba pilo. No a to by bolo ešte v pohode, ale ja som skončil aj v sprche. A s Líviou. Oblečený, a pustíme sprchu. Why not? Proste brain! Tak som dokončil stužkovú celý mokrý. A ešte volakedy predtým som aj pogoval. Ale to je jedno. No a nakoniec, keď sa už všetko pratalo, čo by to bola za stužková, keby som nezahral ŽIVOT! A všetci spievali! Potom si chcel ešte Dávid dať Under the bridge, ale triedna ho veľmi rýchlo zrušila  Aj keď som nevládal spievať, lebo som už nemal hlas, dávali sme si to riadne. No ale už prišla záverečná a čau! Taxík, cesta domov, tri hodiny spánku a koniec! Nechce sa mi spať vóbec! Čím to bude? :)
















A RIADNE SA TEŠÍM NA FOTKY A VIDEÁ!!! xP

sobota 27. októbra 2012

Za málo peňazí, veľa zábavy!

Neobyčajne obyčajný koncert sa obrátil v nezabudnuteľnú noc! Ale pekne poporiadku...

Dozvedám sa, že na KvasFeste v Mikuláši budú vystupovať okrem Zóny A aj The Fialky. Nikoho sa nič nepýtam a už držím lístok. A prišiel piatok!

Zo školy domov, z domu na vlak! Ready for night, let´s pogo! Vo vlaku zadara, som v LM. Už konečne mala prísť Zóna! Už to bolo tak blízko! Najprv že pôjdem do hudobnín, samozrejme že sú iba do piatej! Tak idem pokukať po niečom ďalšom, no skončím iba v hypke. Ježiši Márja, zas raz potešili ŽSR! 40-minútové meškanie. Tak Šulo s DaWeesom prišli nakoniec o niečo neskoršie. Hneď privítanie Sangriou. Ideme dnu! Hneď pri vchode odznaky a hybaj. Kubo ti zavolá že povedz mi akordy na Život. Nieee! No! Hm... Before the zero day. Tak reku že čo ideme? Do hypernovy! Slaninový rožok, ďalšia sangria, petardy xD a no heh... no idem na informácie, kde bolo asi 500 ľudí, ktorí si tam kupovali. A že "Prosím vás..." a všetky oči na mňa! LOL A že "Nemáte ťapku?" Zomieram! No a tak... ideme do tunela. Čo to popijeme a reku už by sme sa mohli pomaličky aj pobrať na Vandalov. Fajné pogíčko na posledné dve pesničky (lebo sme trochu stratili pojem o čase). tak sme išli znovu do tunela! A naspäť. Prídeme a znovu odznakyyy! proste už druhý som potiahol! A stále dookola s bundami a mikinami. Boli snáď každú hodinu na inom vešiaku!. No ale teraz proste vec, na ktorú som sa riadne tešil.
The Fialky! Kapela z čiech, ktorá vie dostať ľudí do pohybu! Parádne pogo na skvelé punkové pesničky. Proste užíval som si! A to pogo! Bolo krásne tancovať tento úžasný tanec s toľkými dievčatami a hlavne s toľkými redheadkami! A hlavne keď spustili "Proč nechceš tančit se mnou, spadneš oni tě hned zvednou je to vážně skvělý je to vážně OUKEJ OUKEJ!" Znelo mi to ešte veľmi dlhú dobu v ušoch! A asi nie len mne. No tak koncert sa skončil a teda idem za basákom, že daj mi trsátko, a whueej! Mám ho! DaWeed paličku (ktorú už nemá) a Šulo trsátko od gitaristu (ktoré už nemá). No tak čo teraz? No čo asi! Do tunela! A konečne Matlo prišiel na vlaku s 200-MINÚTOVÝM MEŠKANÍM! Ďakujem vám ŽSR sa špičkové služby! Nevermind! Tak teda už aj s Matlom na Zónu! Pri vchode už tradične odznak (tentokrát som si prilepšil až o dva). A už v dave čakajúci na pogo! Vybehne Koňýk a spol. O5 parádička pogo. No tentoraz už len s rezervami. No to bola proste Zóna! Nedalo sa nepogovať viac, ako dve pesničky! No a myslím, že nič nemusím dodať k tomu, keď začali hrať "Nezmestím sa dnes do svojej kože!". Pogo, na ktoré som čakal od 10.12.2011 kedy si ho znovu zopakujem. Najmegasuperpecka! Atakďalej. No keď začali spievať "Daj sa do boja" zopár vymletých hláv to vzalo doslova! Ale ďalšia pesnička bola tiež o nich - Nezmením sa! Oni sprostí zostanú aj naďalej! Dokonca tú ich sprostosť sa ani nepodarilo vymlátiť s tých vyholených hláv. Pre tých, čo tam neboli a nechápu, ide o to, že pár náckov sa pochytilo s pár punkáčmi a strhla sa mela. Nevidel som to, ale ževraj to bol riadny fight! No asi musel byť, keď dvoch odviezla sanitka... A kvôli tejto chobotine musela Zóna prestať. Tak že ideme aspoň na pivo. Ako si tak čakám v rade, tak bubeník od Zóny mi porozprával čo sa vlastne stalo, že majú ešte ďalších 10 pesničiek na sklade, no že ich už asi nebudeme počuť. Tak si aspoň pri pivku posedím, keď tu telefonát! idem von! A tam ako anjeli z čistého neba prišli dve krásne slečny! Tak a o zábavu na zvyšok večera som mal postarané! Že idem za chalaňmi a oni si tam hrajú na gitare s Revom. Som neveril vlastným očiam! Že poznáš Biele Možno? A Controll? A Zónu A? Jednoducho haluz! A už chcel odísť, ale bol by som dobrý cock, keby som si nezahral na jeho gitare nádhernú zákernú a Luciu. A basák! Poďme sa s ním odfotiť! No, je mi strašne veľmi ľúto tej fotky, ale čo sa dá robiť! Tak reku, už nás pomaličky vyháňali z kulturáku. Tak ok. Kam teraz? Smer kolotočovo! Budú tam Fialky aj Zóna! Tak idemeee! Prídeme a típek z Fialok si prisadne. Akože 15 minút vkuse sa smiať musel každý, kto tam bol! Kráľovná stolu a Mona Líza. Ja mám dosť! Ešte teraz sa smejem! A potom najväčšia dilema roku 2012! Komu dať oznamko? Mám iba jedno a bolo ich tam 6! No tak som sa teda nakoniec rozhodol. A potom prichádza Koňýk! Čosiiii! Sedieť s touto legendou za jedným stolom bola pre mňa česť! Tak sme pokecali a potom nás slečny opustili. A s Koňýkom pokračujeme v debate o živote. Rozprávať sa s človekom, ktorý znamená moje detstvo, ktorý mi určil môj smer života, ktorého považujem za najväčšiu legendu punku! Rozprávať sa s ním a popíjať pivo je to naj čo sa mi mohlo prihodiť! Ešte pred pár hodinami by som si to nevedel ani prestaviť a predsa to bola pravda! A dozvedel som sa toľko zaujímavých vecí, ako to, že jeho dcéra, bola na RHCP v Prahe, že chodil so speváčkou z kapely Živé kvety a vlastne po jej rozchode vznikla pesnička Lucia, ako vznikla pieseň chleba, jeho názor na Konflikt a mnoho ďalšieho... Ak by som ho mal opísať pár slovami tak by som povedal že je to jeden inteligentný človek! No čas nás súril, lebo rýchlik nepočká! Tak teda rozlúčenie a smer stanica. Ešte stále mimo z toho ideme do vlaku. Matlo style, tentoraz aj s Matlom! Nakoniec všetko v pohode! Ideme ku Stanovi! Najprv  klopeme na zlé dvere, potom hulákame koledy, hráme na rozladenej gitare pesničky Kosodreviny, dokopeme Matla, vyzváňame a klopeme cudzím ľudom, útek a ešte aj vonka zvoníme! Toto všetko o tretej ráno! Tak tí susedia museli mať ale poriadnu radosť! No ale potom konečne upršaná cesta domov! Celý premočený som volačo zožrau, hodil sprchu a zaľahol!

Jednoducho koncert, ktorý mi zostane v pamäti ešte veľmi dlhú dobu! Išiel som s prázdnymi vreckami a vracal som sa s toľkými zážitkami, že sa to nedá slovami povedať! (a ešte aj štyrmi odznakmi)

Takýto bol piatok, plný prekvapení a zážitkov!

pondelok 15. októbra 2012

At full speed

Normálne nenormálne!
V poslednej dobe sa udialo mnoho vecí. A keďže si človek zvykne pamätať najviac z tých najčerstvejších vecí, začnem retrospektívne (dyg, za slovo som sa naučil v škole).

Koncertík WALTERA SCHNITZELSONA & VETROPLACHU!
Ráno pískačka, doma haluze, a ide sa! Hneď join to small group. Malá kopa pýta viac. Potočíme a na Waltera! Ladenice ale nakoniec to rozbalili. Jednoducho neopísateľná hudba! Je to akobysompovedal "iná" kapela. Je to proste slovenská kapelka spievajúca po anglicky. Človekovi by to mohlo (aspoň sčasti) prekážať (výnimkou samozrejme No brake alebo Airfare). Nieže by spievali zle, alebo by som im nerozumel, ale len zanedbateľná menšina vie napodobniť nenapodobniteľný akcent. Chcem týmito žvástami vlastne povedať, že spev nie je to prvé čo si na WS všimnete. To prvé je tá energická skvelá hudba. Spev zaregistrujete len ako nejaký sprievodný jav, prípadne započúvanie sa do textu. To je u kapiel veľmi výnimočné! A spôsob vystupovania je super! Basák jednoducho dával jedna radosť! Pár slovami by sa dalo povedať že táto kapela má budúcnosť!
Zase von na ďalšieho a vymletí dnu. Vetroplach už hral a pomaličky sme zapadli do davu. A o5 koncert skvelý v tom, že som bol viaczmyslovnímajúci! Jozefovu basu som si užíval ako... proste moc! A koncert sa zdal dlhší ako v skutočnosti bol (Čína). Ešte som aj super ľudí stretou! Po konci tohoto všetkého som bol high aj bez drog. A Jozef mi aj odznak pochválil (asi preto lebo to bol odznak s jeho podobizňou). Ešte som poďakoval hlavnému Walterovi za koncert a išlo sa domov. Trochu zdĺhavá cesta ale nakoniec sme dorazili.
No a pekne sa mám!

Len tak (ne)obyčajný Piatok!
Ráno odchádzam na Duchovnú obnovu, že si ani peňaženku neberem však že aj načo? Do kostola? Pche! Vyjdem z domu vonku sňach a do toho mi hrá toto. Že to bol aký skvelý pocit chodiť pomedzi padajúce vločky s touto hudbou v ušoch. Prídem a uvidím basu. Som sa skoro rozplakal. Kým ten farár rozprával som len počítal minúty a nevedel sa dočkať kým si zahrám! No už ako to dopadlo bolo priamo úmerné našemu skúšaniu, ale páčilo sa! A hybaj odtiaľ hneď na skúšku. Ešte stop off v Kauflande a potom do skúúúšobňe.Dlhé hodiny hrania, super hrania, a ide sa domov. (Zasa ten debil autobusár. Prečo chodí stále ten istý?). A že pome do Žiliny! Why not? Mama, idem si len po peňaženku a idem do Žiliny, čau! Vláčiková fajná cesta a stretko s chalaňmi. Spití ako drúbež a típek že "Nemáte cigaretu?" "Nie, my iba pijeme" "Tak mi dajte aspoň napiť" "No, my sme už vlastne dopili" "A ja som tri roky spieval v kláštore" "Dobre, čau" A Muzzicericus. Vo vchode Auparku hneď típek so sluchádlami že čo počúvaš. A že Jazz, ale bol to riadny típek! No a v muzikeri pokúpili čo sme chceli a ešte aj na gitarkách zahrali a išli. Cestou Trolcov burger a la mňama. Znovu Chill na našom miestečku a rétorika. Jednoducho mega! A potom ešte pri Cyrilovi a Metodovi zaspievali, pofotili a išli! Pekne! Hry o odznaky (Nenávidím ťa Matlo!) a tak... Dobre nám bolo!
Tak som teda ráno o osmej odchádzal na duchovnú obnovu a prišiel som o pol jedenástej zo Žiliny! MILUJEM SVOJ ŽIVOT!

A ešte asi milión vecí, ale pre krátkosť času a krátkodobú pamäť to doplním (ak vôbec niekedy) potom!

streda 26. septembra 2012

Tak teda...

Po možno dlhšej, možno kratšej dobe opäť online. Idmeeee chronologicky odzadu. Bicie začínajú baviť. Včera fajn chill s Da Weedom. (Asi začnem rozmýšľať viacej) Začína ozajstná škola a učenie sa. Nah, thanks! Uvedomil som si to v pondelok keď som totálne nepripravený (fakt som videl knihy až keď som si ich ráno chystal) a jednoducho z piatich hodín 4 písomky a odpoveď. To aby som sa náhodou na nejakej z nich nenudil. Ale aspoň som zistil čo ma v tej škole baví. Neviem či je to tým klasikom, alebo ma zaujíma GEO. No a pár hodín predtým som sa mal ako super! Jednoducho 3T. No čo vám budem. Skvelí ako vždy. Sobota - do Námestova po bicie. Fajný trip. Piatoček jeden dlhý deň! Škola sa ťahala hodina za hodinou a potom klip Boda Omylu (čosi úžasné). A idem na vlak. Hopá Impro-kapro. Zaujímavá vecička. No a chata. Chata s muflómi a troma litrami vína. Nasledujúce ráno sa mi chcelo ako spať! No a tak vo štvrtoček ďalší fajn chill s Matlom. No a takto si žijeme.

BTW:
Pomaly ale isto viem hrať celý album "Whatever people say I am that I'm not" na base.
Nevychádza mi to po finančnej stránke, ale to sa spraví!
A hudbu som si posťahoval asi dvanásťkrátdesaťnadvadsiatutretiu interpretov, takže mám čo robiť aby som porobil všetky náležitosti, ako to zvyknem s novými songami.
Na telefóne som si nadstavil také basy, že HMMM!





A STÁLE MA TRÁPI JEDNA VEC!...

utorok 28. augusta 2012

Rocky Leon (a iné)

Pár hodín som bol v nemom úžase. Bol som high! Ešte kúsok a dotkol by som sa neba. Ibažebynie. Proste Rocky Leon mi píše že už je tam. Ok. Zelená dodávka s rakúskou značkou. "Hello Rocky!" Jednoducho haluz. Povynášali veci, išiel som po ďalších. Teda po 24thEfekt. Nápodobne sme povynášali aj s efektom a zvukovečka. Nejaké organizačné info sem a tam. Pomaličky, sa začali trhať prvé lístky a čajovníčka sa začala plniť. Whoah, o chvíľu to začne! Efekt začínajú o 24-tej minúte samozrejme! Super ich počuť po viac ako roku! (že Comeback). Oklieštení o Viťa začali známe vecičky. Chleba--->LET'S POGOOOOO! Krájam si chleba nič viac mi netreba! A potom nový song. Kvalita! Sa riadne teším keď ho nahrajú. No skončili, prišiel Bod Omylu. Dobre si to chlapci dávali. Pekne, no. A teraaaz. Rockyyy!!! Dve hodinky parádnej show, aká v Ružomberku ešte nebola! Rozbíjačka! Where is Romysh? OMG, to keď povedal... No proste haluz! Po koncerte všetci odchádzali maximálne spokojní a čo bolo hlavné, spokojný bol aj sám Rocky. Potom si už len spokojne sedím v provizórnom backstage-i. Všetko sa pobalilo a zamierili sme si to domov. Rocky ešte potočil Johna a sadli sme do auta. Môj opitý brat navigoval domov. Cez satelity s dodávkou. A potom že "Ja neviem kde sme". On bol proste na šrot. Tak sme sa potom nejak našli a trafili domov. Hore samozrejme že nebolo žiadne miesto na parkovanie, tak típek to odstavil dolu kopcom. "Čau mama, toto je Rocky!" Som sa musel smiať! A keď mama prišla že "Tu máš izbu, môžeš sa tu zložiť." a Rocky len bezočivo pozeral (lebo on nemá oči) a nechápal. "Mama, veď on ti nerozumie!" A ona v pohode že "poď sem aha tu máš výhľad, tu máš les, sa môžeš ísť pozreť" a Rocky len úsmev. Tak riadne rozbití sme išli teda spať.
O osmej ráno vyjde malý dredáč bez očí zo spálne a pýta sa koľko je hodín. Osem. Nah, mávne rukou a ide spať ďalej. O pár hodín vyjde vyspatý Rocky, raňajočky na stole. Chalan si spravil jeden rožok na cestu, že či mu to zabalím. Zlatý. ^_^ Tak sme sa teda pobrali ta het na Uprising! Na stanicu odviesť slečnu a dlhá cesta do Blavy. Len ja a Rocky v aute. LOL. Rocky Leon ma vezie na Uprising. Sounds good! Že daj dáku tvoju hudbu, lebo ja mám tej svojej už po krk. A že vidíš toto tlačítko vzadu? Stlač ho! A pfuuuuu! Také basy mu začali hrať v aute, že som normálne nechápal. Tak sme pokecali, diaľničnú kúpili, poukazoval som mu okolie a kde mi býva starká, atď...  Típek chcel zobrať úplne každého stopára čo videl. Videl iba jedného, ale to tiež za zákrutou, takže mu nemohol zastať. Dobrý to človek! No dáko sme predsa len došli na Zlaté piesky. Len zaparkoval a už sa vítal s ďalším dredáčom. Že servus, neubalíme hneď jedného? Tak teda ja vás nechám! Rozlúčka, ďakovačka a hopa hopaaa na Uprising!

Stretko so známymi feťákmi. Odkladám si ku nim veci a idem po lístok do mBank. Pomerne dlhá cesta a tam že už lístky nemajú, že ich môžem dostať na festivale. Super! Zbytočná cesta! Neva, tak teda stojím pred areálom a volám, o chvíľku príde. A zrazu mi podá obálku do ruky. Porozprávali a otváram obálku. Nádhera! Lístok dnu! Hahaaaa lístok na Uprising! Oh yeah! Tak vojdem dnu a úplný pocit šťastia. Som dnu na reggae festivale, všade dobrá nálada a weed. Tak teda za feťákmi. Ideme na Medial banana. Reggae ako má byť! UO O TOTO JE REGGAE MUZIKA! A Horehronie. Úplne najvác! A keď si zapálili Johna na pódiu som skoro zomrel. "Daj aj mne lebo nezačnem spievať!" Hehe! Potom sme kúpili mikinu na poly (bratia xD). V dobrej nálade sme potočili jedného na Polemic. Vymletí sme densili o106. Should I stay or should I go. No stará známa pieseň na poriadne pogo! Potom nastalo stavanie stanu. No to vyzeralo! Predtým však ešte jedného sme dali nech sa lepšie stavá! No, neviem či sme dobre urobili. Po ceste skupinka španielov a "Komuestas". Pri vstupe do stanového mestečka zasa londýnčania. "-Du ju nov Arctic Monkeys? -Yeah.". A potom že kto chce susedaaa?? xD Tak sme si to zložili priamo pod lampu na cestu. Samorozprestierací stan sa sám rozprestrel a nahádzali sme všetky veci dnu! Potom ešte trocha pobehali aj s babami a zrazu Dávid nikde! Hehe! Asi zostal pri bongách. Tak teda trochu Lee Scratch Perry. A potom ideme okolo bongujúcich a Dávid tam stojí a počúva! :D :D Ešte stááále! :P Tak a potom do Tesca. Proste Chill! Fľaša, čokooláda a somariny. Tak na Chill miesto sme sa usadili, hneď nad homelesákmi ktorí pýtali 50 centov. Potom ešte jazda na košíku a išli sme naspäť. Pri stane sme čo to popili, poťahali. A potom naj vec v živote! Roztopená biela čokoláda a Siniminís gu tomu. Najviac! Dávid ostal v stane, my sme išli na palacinky a bagetu, a rozvírení na Asian Dub Foundation. Tam to vyzeralo asi tak, že Matlo na mne zaspal a ja iba s prižmúrenými očami som počúval "Flajóva"! Potom že ideme spať. Traja v dvojmiestnom stane! Supeeer! Ako sardinky! A to teplo! Och!
Tak sme ráno vstali. Ideme sa kúpať! Čosi! To bola aká vec! A na tých nafukovačkách! Hihi! A na trampolíne Teken 3. Prepare to fight, GO! A už sa išlo. Riadne fajtíky. Ešte poplávali trochu a potom do auta po ostatné veci. Ani pásku sme im nevrátili. Veď však možno ešte prídeme. Tak sme všetko naprali do stanu a potom znovu Tesco. A že ideme sa zapísať na futbal. Hm, nikto tam nebol! Tak si aspoň zakopeme. Freestyle! Potom celý od piesku sme išli na Švihadlo. Haluzička. Potom už celkom neviem. Asi sme išli na Pizzu. Ale neviem či to bolo vtedy. To je jedno! čo si pamätám je, že Matlo išiel do Tesca na hajzel a po ceste ho čapli flojdi a začali prehľadávať! Som sa inak smial keď to hovoril. A ešte viem, že som si bol zahrať futbal s dredáčmi. Jednoznačne som bol Man of the match! 2 góly a 1 asistencia. Ešte volakedy vtedy sme rozložili môj stan so zlomenou tyčkou, čiže to vyzeralo dosť komicky! A potom voláky španiel s francúzom prišli za nami, tak sme pokecali. A maník že chodí dva mesiace po Európe a po festivaloch. Riadny típek! To by som asi nezvládol dva mesiace v kuse! No nič. Po ceste na Rockyho sme chytili bongá do ruky a dávali sme si to s típkami! No ôsma hodina sa blížila, tak sme teda išli do cirkusu! (rozumej cirkus stage) Rocky si to tam už šteloval. Začal prvý song a ja som z peňaženky vytiahol zelenú haluz. A v dobrom rytme sa si podávali. Riadna show v podobe Rockyho Leona (už zasa) a brutál! Jednoducho šleha! Potom, ako inak, do Tesca. Chcel som ešte Hafnera stihnúť, ale vtedy som akurát ládoval šalátik v Tescu. Tak sme prišli do stanu a tam Matlo začal volať. Tak aspoň s Dávidom na Irie Revoltes. Prvý koncert čo som bol triezvy (a zároveň posledný koncert festivalu). No každopádne riadna vec! Pogo pokazené kôli pár Blaváckym magorom, ale aspoň vo fajn rytme som si to riadne užil. Veci ako Soleil, Mercy, alebo SKA. A pieseň SKA obzvlášť! To pogo čo sme tam našli bolo skvelé. A potom hádzali uteráky. Všetky išli ďaleko ďaleko odo mňa ale jeden taký oneskorený asi meter za mňa. Chalani ho iba tak chytili a ja som sa otočil, schmatol som ho a vytrhol som im ho z ruky! A mal som ho! Paráda! Mám uterák od Irie revoltes! Tlak! No tak potom sme išli do stanu a po ceste o pol štvrtej ráno típci zase bongovali tam som tam schytil jedno bongíčko a dával som si to v plnom prúde! (Bol tam aj taký jeden herec ale neviem ako sa volá a bol spitý ako ruský pešiak). No o štvrtej som mal budík, tak že poďme spať ne? Ale cestou sme ešte na kofolku skočili, lebo sme boli smädní ako ovce! No a nakoniec sme dorazili do stanu. A MATLO EŠTE STÁLE VOLAAAL! Som nechápal! :D Vyše dvoch hodín. More! A Rocky! heej Rocky! (vedľa nás bol Rocky, tak sme si robili srandu že Rocky Leon!) No tak že idem si ľahnúť na 5 minút. No oplatí sa spať? Tak som iba vypol budík a že nemáš sirup? A každého okoloidúce: "nemáš sirup?" Rocky, nemáš sirup? A potom že poďme sa popýtať po stanoch! Tak každý sa iba smial! -Že chceme takú vec čo sa dáva do tejto fľašky! -Nemám. -Nemáš sirup? Tak nič. :D :D :D A jeden típek že počkaj... a začal ho hľadať. On mal proste sirup na Uprisingu! ^_^ Ale aj tak nenašiel. A že nemáš sirup? Toto je najhorší ročník! Nikto nemá sirup. Aj Lee Scratch Perry sa sťažoval. A že poďme do Jamajského stanu. Tam možno budú mať. Hehe. Típci nechápali že čo to od nich vlastne chceme. No tak hentí dvaja sa potom uložili na spánok a ja som si začal baliť stan. Rozbitý som to dajako tam narval do obalu a vybral som sa na električku! Nemal som ani len dva centy a nie to ešte na lístok, tak reku že použijem žilinský. Veď ráno aj tak nebudú hádam chodiť revízori. Tak stojíme na električkovej zastávke a oproti príde autobus s nápisom Trnavské mýto. Asi dvadsať ľudí sa rozbehlo tým smerom! A jedného típka vymrdalo na zem! Všetci smiechy! A klasik sa postavil a krivím behom došiel na bus! No o pár minút prišla aj naša električka. Cvakol som si žilinský lístok a išiel na Trnavské mýto. Tam, som mal prestupovať na 201-tku alebo 210-ku. Fakt som nevedel. Ale išiel som za väčšinou ľudí. A tí ma doviedli ku autobusom číslo 201 a 61. Obidva mali napísané Hl. stanica. Tak reku snáď ma to zavedie na železnicu. Neplatný žilinský štiknutý lístok som si štikol ešte raz ale z druhej strany. No a stanica. Konečne som tam došiel. Kupujem lístok aj s miestenkou a idem na vlak. Hoci sedím úplne inde ako mám miestenku, ale doviezlo ma to celkom dobre domov. Unavený (chýbal spánok za dva dni) som docupkal domov. Zhodím veci, osprchujem, najem a idem pískať. Oh my god! To bol zápas! No konečne som bol doma už aj zo zápasu a ešte som čekol nejaké veci a išiel som spať. Ráno vstanem, ehm, no, bolo pol jednej. Dobre nie? Som dospal hádam aj celé prázdniny!

No a krásne bolo! Celkom dlhý blog, ne? Tak rýchla rekapitulácia: Rocky v čajovni, Rocky u mňa, Rocky ma vezie na Uprising, Chill piatok Uprising, Chill sobota Uprising, cesta domov o štvrtej ráno, pískanie, spánok!

Proste najviac! Neviem si predstaviť nič lepšie! Rocky Leon ma odvezie na Uprising, kde som vyhral vstupenku a navyše celé dva dni som bol zelený! Veľmi krásny víkend. Som proste ten najšťastnejší človek! Už sa mi takmer minuli všetky nesplnené sny. Neviem či je to dobré alebo zlé :) Ale asi dobré. Veď môžem snívať aj o ďalších veciach! ♥

nedeľa 12. augusta 2012

Grejt Grejp

Nooo taaak....

Deň pred festivalom idem na vlak plný nadšení, zatváram za sebou dvere, na chrbte ruksak a vravím si: "Idem na Grape festival. Je to možné?". Nuž, bolo! Idem na vlak. Osobák a krásne prvotriedne vozne. Naozaj milé prekvapenie. Hoci mi môj spímplán nevyšiel, aj napriek tomu musím pochváliť ŽSR. Áno ja ich chválim! Prvý krát v živote. A dúfam že nie aj posledný. No nič. Vystupujem v Žiline, idem nakúpiť nejaké tie potraviny. Samozrejme pribalím aj hrozno keďže ideme na Grape a je ešte aj v akcií :) Trocha reklamy po Žiline na Rockyho, stretko s Maniškou a hokej. Fedotenko man of the match!!! No čo vám budem. Tak po fajnej sprche a večeri som vybehol na chatku. Príjemný spánok a nádherné ráno. S úsmevom na perách kráčam na stanicu. Krížovky na spríjemnenie cesty a vskutku pohodlná cesta. Cestou som iba tak zriti rozmýšľal, ani neviem prečo, čo by som sa spýtal Billiho Lunna keby som sa s ním rozprával. Anyway: Vitajte v Piešťanoch! V meste bez lavičiek. Ale tentokrát som ich našťastie nepotreboval. Krvácanie z nosa už naznačovalo že ma nečaká obyčajný víkend. Návšteva Billy kôli nejakým raňajkám a red bullu. Po známej ceste na letisko a idem na miesto cez backstage a tak si rozmýšľam, haluz byť tu aj cez koncerty.

Zoznámenie s kolegami a o pár minút školenie. a môžme čakať na otvorenie brán festivalu. A už sa hrnú davy ľudí. "Dobrý deň.". Moja prvá páska. A tak dávam pásku na ruku. (Predchádzajúcu vetu si prečítajte ešte 10 000 krát a ste približne na konci mojej pracovnej doby) Všakorakí ľudia, známi i neznámy, muži i ženy, pekní i škaredí. Zopár známych len tak letmo preletelo okolo mňa. Nemal som na nich totiž čas, bo tam bolo asi ďalších milión ľudí. Po niekoľkých hodinách som si vydýchol a sadol aspoň na minútku a potom zas a opäť to isté (nepreháňam, nemetaforujem). Ale na prekvapenie ma to stále bavilo. No už keď mi začala tiecť krv z prsta tak už ma prechádzala všetka smelosť, no stále som si to užíval. Večera ako za trest! No akože zjem všetko, ale keď na to úplne každý jeden človek nadáva, tak na tom niečo asi bude. A bolo. Našťastie ma o hodinku zachránila najlepšia a najsýtejšia pizza na svete! Mňam!!!
A že jediný koncert, ktorý chem vidieť je samozrejme The Subways. A my sme mali pásky do backstage-ov. Viete si prestaviť ten pocit keď padla 22-há hodina? Tak teda idem do backstage-u po fotku. Pýtam sa Ďura Podmanického (z Billy Barman) že de sú Subways. Dobré ne? A že asi v šatni ale radšej foto po koncerte. Tak idem za chalanmi a pred stage. Ešte prednedávnom, asi pred mesiacom, som tu stál a čakal na Iné Kafe. Teraz to bolo trochu iné. Čakal som na Subways... Svetlá zhasli a zase to krásne nedočkavé čakanie. A už vybehli jeden za druhým! Billy, Charlotte, Josh. Tudu tu a OH YOEEEAAAH!!! Peklo sa začalo. Pesničky aké hrali! More! A pri pesničke Mary, že "This next song is about o mojej mamke". Haha som skoro zomrel keď to povedal. "Nepotrebujeme peniaze" (samozrejme všetko bolo s jeho anglickým akcentom). Zopár teda riadnych kotlov. A turnaround? Škoda že niektorí to kazili, ale lepšie ako v MMC-čku. It's a party!!! Billy zase vyliezol medzi ľudí a hneď som sa ho chytiiiil!!! a ešte aj za ruku potom. Dobre utekám po foťák. Rýchlym behom som vošiel za nimi a oni nikde. Že oni budú už v šatni. Akože bolo mi to riadnee blbéé, ale tak vravím si: "Musím sa vrátiť do roboty a okrem toho už druhá šanca nebude nikdy v živote." LET'S HAVE IT! "Sorry, can I have just one photo, please?" a strčil som foťák típkovi so zlomenou nohou do ruky. Všetci traja sa hneď naukladali (asi toho už majú odfoteného) a Charlotte z jednej strany, Billy z druhej, FUCKING AWESOME FEELING!!!!!!!!! ONE MOOORE PLEASE!
Nie, vy neviete čo to pre mňa znamenalo! Je to ako stretnutie s Bohom! Fakt! Čo vám budem. Tak som ešte s Billim prehodil pár slov a nechal ho prezliecť sa. A to som si len tak nad tým rozmýšľal vo vlaku že to čo by bolo keby som sa s ním bavil. A aha! Je to neskutočné! No nič. Idem zakončiť službu a idem behať po koncertoch. Prago Union. Hm, neviem či to bolo tými dvomi pivami a veľa hodinami práce, ale moc som nemusel tam skákať. Tak treba sa vyspať pred zajtrajškom. Vstávačka, ničnerobenie do dvanástej a potom dve hodinky roboty. A koncertyy! Airfare. Hm poďme! Úúúúplne naaaaj!!!! Skvelááá muzička. Super! Škoda že som si nechytil to CD-čko čo tam rozhadzovali. Tak ideme na kapelu A banquet. No, bolo tam asi 10 ľudí aj s ponožkami a robili z toho show ako nikdy. Ale tak dalo sa. Obeháme stánky a zahráme kalčeto v backstage-i. Potom ideme na Purist. Síce s meškaním, ale nakoniec celkom v pohodke. A odtiaľ na New Ivory. Ževraj dobrá kapela. Niektorí dokonca tvrdili že po Subways najlepší na čo sú Grape. Tak spolu s chalanmi sme si to užívali naplno. Naozaj fakt skvelí típci! Ale riadny. Čistí angláni. A basák mal tričko Joy Division tak to o niečom svedčilo. A típek keď vyliezol na repráky a tam hral A potom hodil gitaru típkovi.
Bolo tam asi niekoľko desiatok ľudí a maník si ich zhrnul dokopy a skočil do davu. Ako Billy. Jednoducho chlapi vedia spraviť riadnu show z ničoho! Super koncertík naozaj!

Tak opäť páskovať a počuť iba z diaľky Paru. Po práci na Lavagance. Po nich na headlinera Grape-u slávnu Morchebu. No v polke koncertu som ich však musel opustiť a ísť na ukončenie našej pracovnej púte. To sme teda zakončili! Spitý aj so štyrma red bullami na Example. To ste mali vidieť tie tanečky! A keď začali Everybody point to the sky! Tie Red bully ma nútili ešte sa zabávať, no po Example nebolo ani moc kde. Tak som sa teda uložil na spánok! Ráno vstávam, umyjem, pobalím sa, rozlúčim a idem si fúknuť. 0.000 a po včerajšku! Človeče! Tak na Mitsubichi domoov. Rozbitý dávam ľudskú sprchu a ľudský záchod. A idem pískať. Takýto rozbitý. To hej!

No a krásny deň za nami. Super pocit z festivalu. Hlavne kvôli tým super osobám s ktorými som mal tú česť stráviť tie najťažšie hodiny. Super milí ľudia s ktorými je kopec zábavy a navyše si vážia vašej roboty. Tak toto človeka veľmi poteší.

No jednoducho taký permanentný pocit šťastia zažijete keď sa vám splní váš najväčší sen. Myslel som si, že potom je život už nuda, že človek nemôže bojovať za to čo chce najviac zo všetkého, lebo to už dosiahol, ale musím vám povedať že som sa mýlil. Je to úplne krásny pocit a non-stop na to spomínam.

A navždy budem...

nedeľa 8. júla 2012

Význam slova "Pohoda"

To čo som zažil za posledné štyri dni vyžaduje jeden dlhý blog. Tak tu ho máte!
Že čo je "Pohoda"? Na to sú dve odpovede. Jedna z nich je slniečko, nič nerobenie, oddych... Druhá z nich je hudobný festival. Ani jedno však nie je tak celkom presné. Tá pravá pohoda je iba na Pohode! A to neni len taký festival, ale najlepší! Jednoducho 30 000 ščasných ľudí (zdôrazňujem skutočne ščasný) a každý sa na seba usmieva a správajú sa k sebe ako keby to boli najlepší priatelia z detstva. Človek si to asi len ťažko predstaví, keď žije v dnešnej skazenej dobe, kde každý každého ohovára a robí milión ďalších zlých vecí... Nevermind. Takže Pohoda:

Streda:
Zbalený. Čakám na vlak. Zrazu brutálny, nezastaviteľný lejak. Zachraňujem čo môžem, no potom sa už musím vybrať cez to mokré peklo na vlak. Tak som teda trochu mokrý. Fuck that! Ide sa predsa na Pohodu! Chvíľočku predspávam. Zvítane sa s Bett a cesta až do ďalekého Trenčína. Dorazíme samozrejme že s meškaním (však naše zlaté ŽSR) a nestíhame kyvadlovku. Tak si teda sadneme v parčíku a čakáme na ďalšiu. Tak prichádzame na letisko. 182 tisíc kilometrov štvorcových. Všetko bolo úplne ďaleko! Tak dorazíme na miesto a tam sa nič nerobí. Čakáme, kým sa znova začne registrácia prerušená kvôli prichádzajúcej búrke. Tak po dlhom čakaní sa registrujeme. Uvažujem o crowd assistentovi s prístupom do backstageov, no The Kooks sú mi prednejší. Nakoniec skončím v stanovom mestečku. Prehliadka areálu a príhovor Miška Kaščáka. Ide sa ešte narýchlo do Tesca. Dlhá rovná cesta a nekonečne vzďaľujúce sa Tesco odo mňa. Nakoniec sme dorazili a nakúpili. Počkať, mám tu písať aj tie veci o alkohole? Asi nie. radšej. Veď aj tak nepijem! Tak sa v noci vraciame a haluzím sa s baterkou. Chytí to do ruky žena a už to nejde (ale nie, sry Bett). Tak sme išli "spať".

Štvrtok:
Ráno školenie že až. Potom máme voľno. Fľákačky až do ôsmej. Vtedy už totiž PPE najlepšie v živote! Veľa skvelých ľudí spravili ešte lepšiu atmosféru! A PPE to odpálili ako sa nich patrí! Ešte čekujem Lou Reeda a ide sa spať. Veď predsa o štvrtej už robíme!

Piatok:
Tak zabíjacke ráno a ide sa robiť! Že dávať pozor aby si ľudia nestavali stany v uličke pre sanitky. Hm. Nikto nemá tak ok. A o 4 ráno som si nevšimol žeby sa niekto chystal stavať. Tak leháro až do desiatej. Potom som išiel navštíviť 3T. Chvíľu postávam pred vchodom, lebo bolo plno a v polke predstavenia zrazu že "Desiati môžu ísť dnu". Nechápem prečo až vtedy. Neva. Nasmial som sa a späť do roboty. Ideme ležať. Tak do dvanástej sme nejako vytrimali a potom voľnosť. Ideme do detského sveta. Smiech? Tak sa choďte kuknúť na kúzelníka Talostana a uvidíte že neoľutujete! Chlapec čo dáva... Nechápem! Vytretí sme išli že aspoň na poslednú pesničku Talkshow. Nestihli sme. Tak že ideme na Čoko Voko. Dobre, veď to koľko tam bolo ľudí. Dostať sa dnu? NO WAY MAN! Tak aspoň Tata Bojs. Tancovačka vo vodnom dele od hasičov. Lepšie ako drogy v takom teple. A potooom. Veď nepijem, takže posuňme sa o dve hodinky dopredu. Reggae a Nirvana! Tak to musí byť jedine Little Roy! Aký fajnový koncertík. Super vec! Potom na Two door cinema club. Som si pomyslel že čo za názov. Ale akí típci sú to... A ten basák. Presne také pohyby by som chcel aj ja dávať na koncertoch! Super muzička. Okajžitá stahovačka musí byť! A potom znovu Talostan. Ja ho nikdy nepochopím. A bol som jeho asistentka. On ma spútal a vôbec sa to nedalo vybrať. Ja som spútal jeho a ako by to tam ani nemal. Nepochopím. A že čo chceš z balóna? Gitaru. A z hľadiska sa ozvalo potápač. A Talostan: "Tak čo, gitaru, či potápača?". No čo mu na to poviete. Jednoznačne potápač s gitarou! Všetci si robili so mnou fotky. Som sa cítil ako hviezda. A keď som prechádzal cez celé letisko, tak som vyčaroval úsmev na perách hádam najviac ľuďom v mojom živote! Proste super! Potom prišla nehorázna búrka. Bežím do stanu a vstane si hrám na mojej gitarke. Všade revú hromy, blesky a ja som ten najšťastnejší potápač na svete. Búrka skončí a ideme znova robiť. Od desiatej do štvrteeej! Zomieram. Aj tak každý spal. Ja som sa nenápadne vytratil na Kassabian, ktorí mali byť posunutí, no keďže neboli tak som počul len záverečný potlesk ľudí. Ale vraj som neprišiel o veľa. Zdrogovaní Kassabian. Tak sme išli na Orbital. Haluzička, ale radšej na drogách! Tak sme odtiaľ išli a v Nay tanečnom dome... no... Movits. Švédski hip-hoperi. A ak ste sa práve zasmniali tak sa s vami nehrám. To bola taká riadna vec že som nechápal. Ako si to tí dávali. Som len nechápal! Úplne naj! Ešte na koncert určite pôjdeme! Ale bol čas asi sa vrátiť do služby. Tak sme posedeli a keď nás konečne o štvrtej prepustili, hneď sme mali Yanna Tiersena. No, oplatí sa spať keď je 5 hodín ráno. Tak ešte nejaká disco reggae párty a ideme vítať slnko! Treba nám pospať si aspoň chvíľku. Opäť len dve hodinky a fungujeme ďalej!

Sobota:
Billy Barman aj s dychovkou. vždy som to chcel zažiť! Paráda. Nové songy super! A cigánska a bežíme do roboty na ďalšiu smenu. Opäť nič. Len prišlo 18:00 a na Slobodku. Tentoraz legálne. Lákalo ma to pogo, ale v hentom teple radšej knihu. Po Slobodnej Európe sme išli ukončiť smenu. Roller disco. Proste tancovačka na kolieskových korčuliach. Jednoducho vec! Išli sme čakať na Kooksov. More. Asi stovka ľudí hodinu pred koncertom. To o niečom svedčí. čakanie sa splatilo. Luke vybehol na stage aj s ďalšími troma Kooksovcami. A ďalšiu hodinku som bol ako v nebi. Neutíchajúci príval radosti sršal z nich! No nemám tu čo písať, pokiaľ neviete čo som zažíval. A potom znova nepijem. (a videl som aj bubeníka úplne blízko a asi aj Luke-a, ale to nebol on. Ja už neviem. Bo som op.. vlastne nepijem) Tak som sa uložil spať a konečne som spal viacej ako 4 hodiny!

Nedeľa:
Konečne vyspatý. Tak znovu do poslednej služby, ktorá vyzerala asi tak, že nič. Odhlasovanie, balenie a cesta domov. V Trenčíne na stanici asi milión päťsto šesťsto ľudí čakajúcich na lístky. Dvadsať minút v rade čakať na to, aby som znovu zaplatil, tým cigáňom zo ŽSR vyžaduje veľkú dávku nervov. Ale po Pohode ma fakt nemohlo nič rozhádzať. Tak sme našťastie chytili meškajúci osobák do ZA. Tak už iba oddych a čakanie na vlak. Cesta domov. a pešo z vymrdanej stanice lebo hentie busy fakt neviem kedy to chodia u nás. Zamordovaný som konečne dal ľudskú sprchu a navštívil luxusný záchod. Jedlo a spánok. Dobre sa mám!

No, to by mohol byť asi koniec tohto skvelého štvordnia. Fuj. Neviem koľko by som ešte zvládol, neuveriteľne pečúce slnko, večerné búrky, toi toi, masové sprchy, robota, že nič nerobím a vyčerpávajúce koncerty. Akože boli fakt skvelé, ale ku koncu sa už fakt naozaj vážne nedali ani len stáť, nie to ešte densiť. A tak pointa blogu, že tá pravá pohoda je iba na Pohode. Nikde som nič podobné nezažil. Nevidel som ani jedného nespokojného človeka. Jednoducho super! O rok sa ide znova! A tých stánkov čo tam bolo. Jasné že sa nedalo všetko pobehať. Ale hlavne ma mrzí silent disco. No, nevládal som. Ale fakt skvelé zážitky si odnášam. Nikdy nezabudnem na moju prvú Pohodu. Je to úplne iný festival ako ostatné. Namiesto poga a spitých punkáčov tu boli rodiny s deťmi (a aj opití punkáči, ale to je jedno) a skvelá zábava všade, kam som vkročil. Jednoducho si tam nájde absolútne každý jeden to svoje. A kto nie, tak predsa NIE JE V POHODE! Tých pár eur fakt nie je veľa. Ten zážitok stojí za to! Proste najlepší festival na Slovensku. Áno! Nech si každý hovorí kto chce čo chce. Ešte stále som zmorený. Idem počúvať mojich nových interpretov.

Čaute! ;)

P.S. - A že fotky budú potom na FB asi... Niektoré sa fakt vydarili.

sobota 30. júna 2012

Topfest

Tak. Zatiaľ iba snívam o nejakom väčšom feste. Napríklad Topfeste. Som sa ani nezamýšľal že by som tam šiel. Namotaný že ideme vyhrať osem lístkov v súťažiach. Tak teda kukám futbal, nedá sa mi zaspať. Hudbička mi hrá v mobile, keď tu zrazu prestane. Pozriem že čo som klikol a to mi niekto volá. Že kto to môže byť o pol dvanástej v noci. Da weed. Vtipálek, že či nejdeme zajtra na Topfest. Jasné, prečo nie.
Tak na druhý deň po vysvečko, zaniesť ho domov a vidíme sa v buse. Len základné veci so sebou. Ideme do Piešťan. Vlak zasa meškáá! FUCK ŽSR! Tak ideme Matlo style, ale poviem vám, ísť až do Piešťaň takto chce poriadnu dávku odvahy. More! Asi dvadsaťkrát tam búchali. A keď sme vyšli. LOL. "Tak predsa bolo otvorené." Každopádne po dlhej, nudnej, monotónnej a stereotypnej ceste sme z vlaku obzerali areál letiska Piešťany. Vystúpime na zastávke, vidíme Topfest bus. Ideme však ešte pokukať mesto a tak... Mesto bez lavičiek. Našiel som dve v úplne celom meste kde som bol! Hrvoza! Človek si ani oddýchnuť nemôže. Ideme do Lidla. Cheeseburgery a teplé, priam až horúce bagety so syrom. Ideme na Topfest. Nejako sme už trafili. Nepochopím načo dávajú vchod z úplne opačnej strany. Ale tak boli sme dnu. Boli sme na Topfeste. Konečne. Pred pár hodinami som to ani len netušil. Rýchle obzeranie stánkov a ide sa na Divkýho Billa. Problém, že kde si odložiť ruksak ale nakoniec sme to vychytali. Tak teda Divokej Bill. Milujem toho basáka. Po nich Iné Kafe. Vratko a spol. no čo vám poviem. Klasika. Pogo! Palička preletela asi 2cm ponad moje ruky :'( Rozbití sme išli preskúmať festival. Našli sme ventiláátor! Ale nie len taký hocijaký, ale s vodou! A to ešte aj s takými kvapôčkami, čo vás nezmoknú, iba ovlažia! Brutál v tom teple! Riadna vec! Zavítali sme teda na Béčkový stejdž. Maďarský punk. Ale pogo by na to možno bolo dobré, ale to by som nesmel byť triezvy. Obzeráme odznaky, ktoré zdraželi o 20 centov asi za 2 minúty. Tak som po dlhom rozhodovaní sa našiel Stewieho a bolo rozhodnuté! Ideme na Fuera Fondo. Pri zvučení asi desať ľudí tam, a ešte aj k tomu nádherný západ slnka! FF začali. Super uvoľnené pogo. Iné by som ani nezvládol po Iné Kafe. Ľudí sa nazbieralo hodne a atmosféra ako má byť. No jeden človek tam padol do oka asi každému. Bol totiž oblečená v hokejovom rozhodcovskom drese, v ruke píšťalka a úsmev na tvári. Úplný maník! Po pár vychytávkach kapelníci zahlásili koniec a išli sme žiť anglickým životom. Pivko v double deckeri v hornom poschodí pod slnečníkom a do toho živá hudba ala Ill nino. Dopili sme, dohrali a išli sme na naše miestečko. Taká skupinka s kockovou (Pozor! nie kockovanou) fajočkou tam sedí a ťahá. Tak sme sedeli s nimi. Mala byť kapela Lordi. Tak že vypočujeme, počkáme na Konflikt. Keď zrazu "Oooooooo" a pieseň "To sme my"! Ako sme vyskočili a rozbehli sa tam... Brutál pogo, neskutočné kotle a skvelá muzika vyše hodiny. No proste nádhera. Na trsátko som nevidel, tak nebola šanca aby som ho chytil. A druhé mi skončilo pod nohami ani neviem ako, tak som o ňom ani nevedel, keď zrazu za mnou típek vykríkol. A vedľa mňa sa naťahujú ako dedko s repkou. Pozerám, že to čo? A to uterák od Konfliktu. Tak si ho aj ja chytím. A že poďme to nejako vyriešiť. Začali ma tam spovedať ako dobre poznám Konflikt. More! No nakoniec s pochopiteľných dôvodov som to po hodení mincou prenechal chalaňovi, ktorému to všetci priali (aj keď neviem prečo). Oddychujem s pivkom a čakám na ďalšiu kapelu. A to Polemic, že oni mali byť neskôr ale že tí Lordi sa iba vybaľujú tak idú oni. Ale tam bolo pogo bez šance. Veď uvážte! Bol som akurát po Konflikte a v nohách som už mal Iné Kafe a Fuera Fondo. To sa proste nedalo ani len stáť. Tak v kľude po sediačky som si ich vypočul. Ale dobrí boli. Potom že poďme si niekde sadnúť. Rovno sme si ľahli. Som chcel aj spať ale keď "Bank of Joe" spustili "Haaaajweeej tu hel!" to sa spať rozhodne nedalo. Langoš, chpsy, a tak... No vyspať som sa nemohol. Tak konečne mala prísť na rad náhrada za Godsmack, a to kapela zvaná Lordi (volade z Fínska, či z kerej severskej riti). Keď som ich zbadal, tak som mal postarané, že dnes si už nepospím. Kokos, také masky, že mám dosť. A tá hudba. Heavy-metal! Heh. Ale hlavne že "Remember! It was snowing yesterday!". Aspoň trikrát to povedal. A to nerátam slovko unfortunately. Tak túto ziapanicu zakončili známym "Hard Rock Halelujah." (aj keď potom boli ešte nejaké asi pesničky.). Dohrali. Koniec Festivalu! Teda aspoň piatkový program, a aj to ako pre koho. Ešte sme posedeli chvíľu, a pobrali sa na vlak. Najbližší vlak až za tri hodiny. FUCK ŽSR! Tak sme išli volade čakať v meste bez lavičiek. Tak sme si sadli aspoň na tie dve čo majú v celom meste. Ale čas sa stále nehýbal!!!! Som nechápal. A berte na vedomie že ešte stále sme nespali a boli sme zničený ešte aj z poga. Nakoniec sme to prečkali. Príde vlak. Ideme to posledného, tam býva málo ľudí. Sa teším ako si v kupéčku vyložím nohy, zastriem záves, a zavriem konečne oči. Snáď vychytáme prázdne kupéčko. Nastúpime a ľudia v uličke. OMG! Na tretej zastávke prvého vlaku toho dňa. Je to možné? FUCK ŽSR! Tak v škaredých pózach sme sa dopravili domov. Tiež sa nedalo nejako moc zaspať, keď vám vkuse behajú ľudia hore-dole. Unavený a zničený dojdeme na busovú zastávku ÁNO, NIČ NÁM NEJDE. AKO VŽDY! Ideme pešo. Cítil som sa ako keď sme na našej púti RK-ZA našli značku "Vrútky - 4:00h". Nekonečnáá cesta domov! Ledva som odkráčal a konečne. Doma po ťažkom dni. Stále nevládzem.
Ale určite môžem povedať, že to stálo za to! Postretával som mnoho zaujímavých ľudí. Videl som toľko Štefanov (rozumej našou rečou) na jednom mieste ako ešte nikdy. A toľko hudby a zábavy naraz, konečne poriadny festík.

THX Da Weed!

pondelok 25. júna 2012

Nepijem!

Dobre. Idem v piatok do Žiliny. Milión eur na účte. Môj plán vyzeral tak, že pôjdem slušne do divadla, potom slušne s mamkou na chatku a na druhý deň slušne na svadbu, a potom slušne domov. A tak cesta vlakom a v šesťmiestnom kupéčku päť ľudí. Príde starý ožratý smradľavý cigáň a povie: "Máte tu voľno?". Pohľady na seba že asi nie, ale Mirov Šatanov brat že hej. Tak som sedel pri cigáňovi. Slúchadlá na uši a nepretržitý pohľad z okna. LOL. Tak ideme na Mitsubishi Eclipse ulicami Žiliny. Like a boss! Parené buchtyy u starkej. Príde Rastík. A zrazu mama že ja na chatku nejdem. Idem iba ja a Rasťo. Okajžitá volačka 5q0vi! (Debil, tiež mohol aspoň porozmýšľať čo mu vlastne hovoríme a nie súhlasiť už vtedy keď sa spomenie alkohol.) Tak do mesta po lístky na 3T. Odídem s deviatimi lístkami a tromi odznakmi. Ideme nakúpiť na večer. Safalátky, šalátik a fľaša. S týmto do divadla? Challenge accepted! MORE! Som sa ako nasmiaaaal! Trite o5 nesklamali. A ešte aj super 3čko mám! Nabudený a vytešený na chatu! Ešte mama ide na aute po 346542154 rokoch a potom jazda s Rasťom. To je šofér! Ideme hore! Opečieme, napapáme sa a HOPČIPČIBIRIBČIBIRIBHOPÁ!!! Iba opitých napadne zahrať si misu lásky. A to pogo! xD Ráno vstávačka, upratovanie a ideme dole! Ideme do mesta! Klobúčik vyčekovaný a vyparádený som šiel kamerovať na svadbu. Že aký kameraman zo mňa! Po svadbe nas5 ku starkej lebo treba oberať čerešne. Nedbám. Oberám, som na čerešni. Telefonát že: "Kde si? Nejdeš dneska ku nám? Máme voľný dom." Čo mu na to poviete? Tak som zišiel a hey-hou! Ruka, noha hore! Som na čerešni. Už po druhý krát v onen deň. Sedmičku stiahnuť dvaja? Mi to vtedy ani tak neprišlo. Každopádne luxus zvaný Spiš. Sibko sa teda nakecá... A keď začal volať. Ako sa ten musel cítiť keď sme začali klikovať okolo neho. A do telefónu: "Počkaj, ja neviem čo sa deje, oni tu klikujú..." Prídem do kuchyne, že čo to za vôňa. Ten magor robil hranolky... Ale padli na úžitok! A potom nekonečná vec. MOŽE BYŤ ŠESTKOVÝ HADÍK NA DEVIATKOVOM POLI? Otázka a vysvetlovanie ktoré zabralo snáď hodiny. Ale môže xD Čerešňa dopitá, idem si teda vybrať ovocíčko. Dajte mi nôž! Nemali mi ho dávať. Skončil s ohnutým hrotom. Ideme ho napraviť. Príde Ľuboš A ON HO ZLOMÍ. To by inak nebol Ľuboš! Ale ani Sibko sa nedal zahanbiť keď ho o 2:07 začal brúsiť na brúske a "wrrrrrrrr bzzzzzz". Ževraj chcel spraviť nový hrot! xD Ráno sa suseda len divila čo sme to robili o druhej v noci. Sedím a zrazu pocit OMG! Záchod je obsadený. DOBRE! A tak... Ráno sa zobudím v divnej polohe a v ešte divnejšom stave. Som tri plátky makovníka s maslom jedol asi 20 minút. Ale kávička ma teda postavila na nohy! A pekná cesta domov znovu na Mitsubishi. Hore Kľačnom to teda vie pekne vytúrovať! A tak potom ešte kuknem celkom dobrý futbal. Len škoda tých Angličanov. Sú mi o dosť sympatickejší ako škaredí cigáni z Talianska. Ráno dospávam. Idem na výlet? NIE! Idem k Andrejovi. Aby sa nepovedalo. Had a good time! Koncoročný výlet ako má byť! Podľa mňa toto absolútne stačí. A bez tých nepríjemných indivíduí z našej triedy. Tak prídem domov a aj pršať prestalo. Krásny víkend ako má byť! Človek pol roka nepije, a teraz toto? To tak dopadne keď sa stretnem s hentými hovädami. Ale určite nemám čo ľutovať! Diki chľopci!

A okrem toho by som v živote nepovedal že sa niekedy spýtam mojej mamy otázku: "Mami, môže u nás spať Rocky Leon?" ;P

nedeľa 3. júna 2012

Music life

Básnik by povedal... krásny týždeň! (Hoci som minul asi milión peňazí, no stálo to zato!)

Najprv skúška, krst, ukulele atď...

Prišiel štvrtok...
Cesta do Mikuláša (skoro som zmeškal), kde som to vybavil rýchlejšie ako som chcel a už som im kýval, že "Dovi, ja idem!". S dobrým pocitom a radlerom v ruke som čakal na vláčik, ktorým som stihol Slobodku. V Žiline pripájačka ku ostatným. Žiadosť o zelenú a chvíľu vybavovačky. Dohodnuté! Po Slobodke nás to čaká! :P No teraz bol koncert. Úžasné pogo s pravými punkáčmi. Vychytávky od Slobodnej Európy, klasika od Ex-tipu a Rastíkove unavený a zničený, som si užil naplno! Pár pesničiek som zašiel na stretávku. Samozrejme, keď hľadáte najtichšie miesto tak skončíme na najrušnejšej ulici. (Že na Mariánskom je veľa ľudí tak poď do uličky kde je ich ešte viac xD) Tak teda vysmiaty som šieu za "muzikantmi" do Muzikeru. Trsátka nakúpené, ideme čeknúť gitary. Predavača sme pekne ooňdiali a dve zapojené gitary hulákali na celý obchod. Keďže to mali v rukách dvaja amatéri, tak sme dali vlastný akustický koncert s Dave-om. Och že akustická basa! To čo je za vec! Poprosím na najbližšie Vianoce! Alebo aj skôr. Veď môžte ma prekvapiť len tak, nie? :) Tak sme ešte kukli Divokejho Billa a išli sme hľadať opäť tiché miesto. Žiadne nebolo tak sme zašli za budovu a bolo po problémoch. A išlo sa. Kvalita nesklamala. Good-tuned sme išli ku všetkým. Počuť tlmené zvuky z AMO a decibely smiechu. Pomaličky sa všetci niekde stratili, ale čo som potom našiel bolo naj! Šmolkovská zmrrrzlina! Reku, idem si dať aj druhý krát. No nemal som si dávať bielu čokoládu, bo teraz ju neviem prestať jesť. Každopádne sme vyrazili na Polemic. Energické pogo s pár magormi, ktorí pogo v živote nevideli. Rozbitý ako člnka sme zavítali do Tesca! Nejaké nealko a, ako inak, bielu čokoládu. Posedeli, oddýchli a hybaj na stanicu. O pol piatej som doma. Spravím si kávu, že už spať asi aj tak nejdem keď o šiestej vstávam. Aspoň sa niečo poučím na zajtra, teda dneska. No len čo som dopil kávu tak ma sklátilo a ešte som aj zaspal na druhú hodinu. Anglinu som dal aj v takom stave v akom som bol, čo svedčí o tom, že je to zbytočnosť! No o matike to už povedať nemôžem. Toľko málo som ešte nikdy nenapísal. Kokos! To bol deň.

Už bol piatok, ale to som si uvedomil až po škole. Plánoval som niečo dospať, ale nedalo sa. Tak som sa vybral na I.M.T: Smile. Našiel som zopár ľudí a užíval si koncertu. A potom čo sa dialo... och! Človek si ide na I.M.T: Smile a skončí na diskotéke v 33-ke. A to ešte nehovorím o tom kolotoči čo som sa nechal nahovoriť. Zasa som doma o jednej.

V sobotu som si konečne pospal. Vstanem, dám sa dokopy, idem kuknúť Helenine oči do mesta. No kvôli ****mu meškaniu som stihol len pár pesničiek, pretože som sa vybral na lepší koncert! Zas a znova postupná pridávačka ľudí. Naozaj nechápem, čo je na tom čudné, keď si kúpim perník! No, na Mariánskom námestí začal Billy Barman. Kvalita! Riadna rozbíjačka! (Teším na Pohodu!) Po super koncerte mal nastať ešte lepší. BOD OMYLU! Veľmi som sa tešil na zostavu štyroch. No tešil som sa asi tri pesničky. Lebo fušerák Brosko to tam celé porozbíjal a druhú polku koncertu to tam zbieral. Takže zatiaľ hrali ostatní traja veci ako "Slovenské mamičky" a pod. Keď hrali už asi 30 minút, normálny človek by si pomyslel, že to je asi taká polovica. Típci zrazu prestali hrať a všetci že čooooo? Nervy! Neva. išli sme sa teda opiť! Išli sme teda kúpiť fľaštičku do Mirejdžu. Naozaj nechápem, čo je na tom čudné, keď si kúpim kávenky, Tuc a bielu čokoládu! Naozaj nechápem, čo je na tom čudné, keď si obzerám chňapku Hello Kitty! Menšie posedenie v parku a vyrazili sme rovno na Mariánske. No dobre, rovno som šiel iba ja. Ale nakoniec sme sa tam zišli všetci živí a zdraví. PPE začali dávať tie svoje veci. Davaj het! Ideme pred stage! A nářez jak prase. Skákačka a tancovačka v plnom prúde s fľaškou na hrudi. Začal som seriózne premýšľať o tom, že by som šiel na ďalší vlak. Ale stálo by to za to? Stálo by niekoľko hodín čakanie za pár minút koncertu? Ostávam! Idem spať k Ľubgemu. Tak som si teda naplno užil chvíle, kvôli ktorým som ostal. Po úžasnom koncerte sme sa teda vydali domov. A to autobusom. Ach, tieto žilinské autobusy. Ako dlho som už nimi nešiel... Milujem to ako hovorí nasledujúcu zastávku. Síce s neplatným lístkom, ale došiel som. Ešte (aj keď už po desiatej a v nočnom kľude) som si zahral na bicích a mohol som ísť spať! Čo to som ešte zošrotoval v chladničke a zaspával som pri zvuku kapely "kýbel mačiek". Ráno vstávam, ponhľačka na vlak. Prídem domov, sprcha, PC, blog...

Vlastne som ešte nejedol. Tak idem sa najesť. A asi aj napiť. Čaute!

streda 30. mája 2012

Charlotting

Príbeh o tom, ako sa Charlotte (moja basgitara) dostala do mojich rúk snáď všetci poznáte. Keď sa tu zrazu zrodila myšlienka krstu. Všetko sa postupne začalo plánovať. Po dlhých hodinách dôsledného premýšľania sa teda doriešil dátum a začalo sa s pozývaním hostí. Všetko fungovalo ako malo. Krstný otec - Joja, bol nachystaný a po naplánovanej skúške sa malo všetko odohrať na futbalovom ihrisku v Likavke. Prvý problém nastal vtedy, keď sa belasá obloha zmenila na čiernu oblohu pokrytú daždivými oblakmi. No definitívou pre odklad bolo zrušenie skúšky, kvôli neprístupnému autu. Tak sa krst teda nekonal.

O týždeň na to boli na GSA maturitné skúšky, tak teda malo zopár pozvaných voľno. Preto som sa rozhodol presunúť dátum na tento týždeň. Vybavil sa termín skúšky, no stále to ešte nebolo oficiálne, pretože pôvodný krstný otec prežíval tieto dni v nemocnici a bol účastineschopný. No nakoniec stačil jeden telefonát a náhradného krstného otca som mal vybaveného. Keď sne doskúšali, išiel som teda zobrať fľaštičku a neskôr sme ešte zavítali do Tesca po ďalší absinth. Po ceste sme obvolali všetkých ľudí, ktorých sme mohli a mnohí z nich prišli na dohodnuté miesto, ktoré sa od minulého týždňa nezmenilo. Niekoľko minút po siedmej hodine večer sme teda dorazili aj my spolu s malým krsniatkom. Usídlili sme sa na tribúne ihriska a počkali sme ešte na pár ľudí. S príchodom poslednéhoúčastníka, krstného otca, sa mohol začať veľkolepý krst. Na začiatok len nejaké fotky pre noviny a mohlo sa začať krstiť. Odpálili sme to hneď vo veľkom štýle a meno "Charlotte" sa začalo používať oficiálne! Pokrstená bola naozaj zo všetkých strán. Na oslavu sa čo to popilo, zabavilo, zahralo a pomaly, ale isto sa všetci rozpŕchli do svojich domovov.

Možno sa pýtate "Prečo práve "Charlotte?" Na to je veľmi jednoduchá odpoveď. The Subways. Ostatné si vygúglite! ;)

Záverom by som to zhrnul tým, že chcem poďakovať všetkým zúčastneným za skvelú atmosféru! Special thanks to L., M, & Š.


utorok 15. mája 2012

Is that even possible?

Oh, godness! Where to start? It's really difficult to describe, when I should write about that fuckers. Don't you know what I'm still talking about? Read the following words then.

Start of the season. Emabarassing lost against City at Old Trafford. We can still do it!
Christmas. Realizing City's power.
April. Things has changed! 8 points up to City. No way to lose the title
The derby day. League decider. Well, it could be. Terrible performance by red devils. Loosing 1-0 and the title thoughts was dangered.

Now, the final day of the season.
United - 37 played matches, 86 points
City - 37 played matches, 86 points
The only difference was goal difference. If United win, which was obvious, City had to draw at least. So, here we go! United scored a first goal and the belief was as increasing as match minutes were passing one by one. City were 1-0 up. Dissapointing news. A short time later there comes a huge celebration as City were 1-1. It seemed to be an incredible day. QPR scored another goal. Suddenly City were loosing and there was nothing more to wish. Joey Barton's red card and long minutes without blue scorer. The ref blows the end of the United game and there is still nothing decided. Just unbelievable season. City need to score twice and it's almost end of the game! The title was our. But believe or not, 92nd minute at Etihad stadium and the score was 2-2. That doesn't sounds good, but we are still on the top! Unfortunetly, just for next two minutes. In 94th minute (fucking hell, normal game even doesn't have so many minutes, does it?) was long 44 years waiting done. The twat Agureo has made a huge relief to all the fans all over the Etihad stadium. And it was done. There was no way to believe that. in the latest possible minute of the season ever happened something like that! Red scarfs over heads had turned into blue one. 

That was the feeling like I never had before. I was able to cry, to laugh, to break something, to kill myself... All that games, all that yells when we scored, all that supporting, all that faith, all that everything about the season was blown out just for 2 minutes. And blown out by the team I hate! Also I wanted Bolton to stay up. But they are not. QPR ARE! WHY? For that fucking two goals? Can't they keep one-goal lead such short time? If they get one goal, I can understand, but two? And this team should play the highest league in England? Nah, thanks!

And tell me now, who has said that any league is better than this? Oh, you cannot remember? That's what I was saying all the time! There is no league better than Premier league. You don't know the final standing until last minute of the season. Isn't it exciting? That are the moments when watching football is paid out! That are the reasons why we love football! Can anything like that happen in any other sport? I don't think so!

Good times (with football)!

See ya next magnificent season!

piatok 4. mája 2012

Majáles

 Ideme, ako inak, vlakom. Pokuta, pokuta, pokuta. Kto ju nedostal snáď ani nešiel s nami. Ďakujem ŽSR za krásny prístup zato, že vlaky meškajú pol hodinu a v noci, keď ich najviacej potrebujem, žiadne nejdú. FUCK 'EM! Anyway, stanica ZA - stretko (zatiaľ sme piati) a ide sa ku Carefouru. Prvé tóny Smoly som spoznal už zobďaleč. Malé zvítanie s tamprítomnými a začali sme pogo v malom počte. Smola skončila, skvelo naladený, opäť pár nových tvárí. Ideme čo to popíť, a od PPE počuť len zvuky známych songov pri fľaštičke a ľuďoch. Dobre naladení sme sa teda vybrali na Paru. Zas a znova ďalší známi. Heineken za 85 centov mi zapísal vynikajúco, keďže som potom behal ako sliepka v kuríne. Ešte jedna mega foto so všetkými ľudmi na svete. A Whou hou! Naajs song (Blur - song 2). Vie sa človek na ňom rozbiť! Tak teda opletačky s domovodchádzajúcimi. Dlhé minúty presviedčania sa nakoniec vyplatili pre dvoch ľudí, ktorí neodolali prvým tónom Polemicu. Že zlatý klinec večera! To teda určite bol! Should I stay or should I go? Dnes to už viem. YOU SHOULD STAY! Lebo prídeš o veľa!

 Majáles končí. Opäť nejakí noví nás chcú zobrať so sebou, uvažujeme, ideme. Nakoniec stále v hojnom počte, no mnohých som videl prvý krát v živote. Posedenie v Sezame a lúčenie s vysokoškolákmi. Ide sa čakať na vlak! Tak toto je špeciálna etapa celého dňa...




...Róbertko -> idete zlým smerom -> Štefan -> Tyrolské Alpy (v Osade ich nemajú) - > ručná plavovláska -> Tesco -> kávotrosič

Každopádne som prišieu podránom domov (nemôžem povedať nadránom lebo to bolo podránom), 2 hodinky spánku a ideme do školy. Nah, thanks! Ide mi rozpučiť hlavu - som chorý. Ale zato jeden neobyčajný večer, ktorý stál za to!

Opäť jeden z tých neopísateľných, nevysvetliteľných pocitov šťastia. Neviete konkrétny dôvod, vašej spokojnosti. Len viete, že toto je to, čo robí život krásnym.

Have a good night!

pondelok 16. apríla 2012

ALBION

Fuuu, neviem kde začať. Na začiatok si asi pustím nejakú dobrú hubičku o Anglicku. Tak teda pekne postupne. Moje očakávania boli veľké a vedel som že sa mám na čo tešiť. Mal som akú-takú predstavu ako to tam bude vyzerať. Vedel som čo ma čaká.


Day 0 (Thursday):

Had a good time at Camino. Jednoducho povedané, taký pekný Lazy day posunutý o dva dni. Jednoducho skvelý večer. Vtedy som si začal uvedomovať do čoho to vlastne idem. Keď som povedal že "V nedeľu idem na Manchester United" chvíľu som sa nad tým zamyslel. Jednoducho mi to prišlo niečo nedosiahnuteľné. Večer menšie pobalenie a hybaj spať.


Day 1 (Friday)

Ráno vstávam plný nadšení. Berem ruksak a už sa vezieme v autíčku, smer -> Katowice. Dlhá, náročná, nudná cesta ale nakoniec sme šťastlivo dorazili na letisko. Nudné kontroly, čakačky,, let. Veď to už poznáte. Welcome to Manchester! Z letiska do centra a hneď do Arndale-u. Trocha pobeháme obchodíky, keď tu zrazu zavítame do kníhkupectva. ČOŽEEE?!?!?! Najnovšia (2011) oficiálna encyklopédia Manchestru United, hrubá asi 200 strán, väčšia ako A4, zlacnená z 25 libier (už aj to je dobrá cena) na smiešnych 6!!! Nemal som nad čím rozmýšľať. Ku nej sa prikmotrila aj maličká knižočka o "always red David Beckhamovi". Pivko v Micro pube a obrovský náklad červených "cherry" airwavesiek, keré sú najlepšie a na SVK (ani v PL) ich nemajú. Nuž, teda už sme mali nakúpené, teraz by to chcelo halovky. V sport directe som sa nejako dorozumel, takže som odtiaľ odchádzal s krásnymi modrými najkami. Ide sa do Rochdale-u, ubytovanie, zloba (^_^), a večer fish & chips a klasický anglický pub. Pohodový anglický večer.


Day 2 (Saturday)

Ráno vstávačka, prechádzka po Rochdale, cesta do Burnley. Celkom dlhá, ale zato veľmi pekná. Anglický vidiek má niečo do seba. V Burnley dlho hľadanie baru s futbalom, no nakoniec sme nevstúpili do jediného, ktorí sme našli kde dávali futbal (asi už len kvôli tomu, že sa volal "hooligan" a dvaja típci postávajúci pred barom vystihovali jeho názov). Zašli sme teda do nejakého slušného, kde dávali The Grand National. Najväčšie preteky koní (a jazdcov na koni samozrejme) v Británií. Polhodinka do zápasu, pomaličky sa zberáme na Turf Moore. Starý klasický anglický štadiónik. Futbal začína... Domáci support celkom zhas, len keď kde tu (ale zato kvalitne) zahučali "COME ON BURNLEY!" ale inak nič. No Coventry celkom v pohode. Futbal 1-1. Vidieť známky nižšej súťaže ako je Premier league, no na SVK pomery to je stále ďaleko lepšie samozrejme. Cesta domov, doma MOTD ako inak ako s pivkami. Jeden by ani nepovedal ako sa dá z piva kvalitne omámiť. Náš zápas som samozrejme prespal :P


Day 3 (Sunday - matchday)



Wau! Bolo to tu! Zápas! United, Bishop Blaize, zážitok... jednoducho bolo to tak blízko. Nedeľa ráno, chceli sme ísť kuknúť do tamojších kostolíkov (ako sa každú nedeľu patrí), no šecko pozatváranô. Vláčikom na Victoria station opäť v pube. Tento krát sme si dali ku pivku aj kvalitné raňajky. Najedený sme mohli vyraziť na Old Trafford. Keď sme vystupovali, pomaly som to začal spoznávať. V prvom rade som si všimol tú masívnu stavbu - Old Trafford a potom aj tie ostatné, mne už známe veci.
Rozlúčka so "staršími" a off to Bishop Blaize! Povery neklamú. Rad do tejto krčmy bol naozaj veľmi dlhý! A takmer vôbec sa nehýbal. Preto som vedel, že vo vnútri to bude zrejme niečo nezvyčajné. Po ukázaní falošného ID som bol dnu! WHAAA! To čo bolo! Prvý dojem? Nebol! Bol tam taký hukot a taká atmosfére, že som bol ani nerozmýšľal. BRUTAL! Hneď som sa aktívne zapojil do známych songov. No čo vám budem. Jednoducho hodina a pol v extáze. Nedá sa to opísať. Bol to môj sen, a ja som ho prežíval naživo a užíval som si ho. Čosi nenormálne. Pete Boyle tomu dodal tú správnu šťavu. Ohučený som vyšiel von. Pred BB som ešte kúpil tričko Bestie-ho a v skvelej nálade s hranolkami v ruke sa mohlo vyraziť na futbal! Old Trafford? To čo je za budova... Vojdete dnu a WAAAAAA! Emócie, ktoré pochopíte len ak to zažijete! Sem-tam nejaký pokrik. Nádherný futbalík, 4-0. Čo viac si môže človek ešte priať? Snáď len Michaela Owena. Spokojný som teda odchádzal na The Quays do Salfordu.
 Tu som sa pokochal s mojím ďalším snom. NV buildings. Bývať tu, je to najviac čo môžem v živote dosiahnuť. Nič viac nechcem! Toto je môj najväčší sen! Tak sme sa teda rozlúčili s OT a so Salfordom a namierili sme si to domov. Na prestupovej Victoria station sme kukli ešte FA cup Tottenham - Chelsea a čakal nás už iba fajný kebab a večer s MOTD 2 a znovu s ďalším pivkom v ruke. Pobalenie a spánok.


Day 4 (Monday)

Nepríjemné ráno - NEFUNGUJE MI BUDÍK!!! FFFFUUUCCCKKK!!!! Ale nakoniec sa všetko stihlo vďaka J. V lietadle nastúpilo asi 20 podivných ľudí s okuliarmi, oblečení v čiernom, klobúčik na hlave a pod ním tá hovadinka čierna. Normálne som mal chuť vykríknuť na celé lietadlo "VY ŽIDIA!" Naozaj som nemal od toho ďaleko. Židia! Chápete to? LOL :D Počas celých troch dní bolo prevažne krásne slnečno (aj keď trochu zima). Priletíme do PL a prší ako v mindži. Nikdy by som neveril, že to niekedy poviem, ale "Ach, zlaté anglické počasie." Znovu dlhá nudná cesta domov. Doma vybalovačka, sprcha, blog.


Na záver nenáchádzam iné slová, ako už len: krásne strávený víkend...

^_^

štvrtok 5. apríla 2012

My mind

Na čo práve myslím? Niečo podobné ako Pišta Lakatoš (2:40 - 3:23). :) Inými slovami, len jedna vec v mojej hlave mi pomáha zaspávať. Myslím na to NON-Stop! Premýšľam o možných variantách a spôsoboch prežívania mojej budúcnosti, čo všetko to bude obnášať, akým výzvam budem musieť čeliť...
Asi ste si trúfli uhádnuť, o čom točím, tak ste s najväčšou pravdepodobnosťou uhádli, pretože nehovorím o ničom inom už niekoľko týždňov.

Áno, hovorím o MANCHESTRI UNITED!

Weekend-trip to England. Dvakrát som už navštívil krajinu, kde sa pije čaj o piatej, kde vládne kráľovná, odkiaľ poznáme jednu z najznámejších značiek "Converse". Krajinu zakrytú oblakmi, kde sa jazdí po opačnej strane, a čapujú pivo bez peny. ANGLICKO! Yeah, bol som tu už dva razy, a ani jeden raz som si nenechal ujsť zápasík najlepšieho klubu na svete v histórií futbalu:

United - Birmingham ---> Zápas možno ako každý iný. NIE! Bol to prvý zápas v sezóne a ľudia po letnej prestávke boli hladní po futbale. Okrem toho ja osobne som sa nesmierne tešil na prvý zápas novej posily United, Michaela Owena. Ale to bolo to posledné na čo som sa tešil ja. Keď som uvidel prvý krát tú masívnu stavbu - Old Trafford, ktorý som dovtedy videl len na obrázkoch, tak som si uvedomil, že už nie som pri "Štadióne pod Čebraťom" (smiech). Vbehol som dnu medzi 70 000 ľudí a podo mnou sa rozcvičovali hráčikovia ako Berbatov, Rooney, či Scholes. ŇA! Veď ja som len pár metrov od nich! Doteraz boli stovky kilometrov odo mňa. A zápas... No a tak...
Potom ešte City atď. Bolo by to na dlhý blog ak by som mal rozpisovať.

West Ham - United ---> Meč, ktorý rozhodol o rekordnom 19-tom titule MUFC. Paolo Di Canio a dychvyrážajúce otočenie stavu vďaka štyrom gólom za jeden polčas. Upton park, na ktorom som bol pravdepodobne posledný krát v živote, mal očarujúci dojem, ktorý dotváral tú pravú anglickú atmosféru.

Niečo podobné ma čaká aj tento raz. Víkendový výletík na United! Prečo sa tak teším? Bol som tam už dva razy. Prvý raz je to vždy najlepšie. To je síce fakt, ale aj tak zažijem jednu vec po prvý raz. THE BISHOP BLAIZE! Pub fanúškov MUFC, kde sa spieva a pije koľko nám hrdlo ráči, ba aj ešte viac...

Takže plán: Ráno vstávam plný nadšení - autom do Katovíc (PL). Letím do Manchestru, nejaké nákupy (samozrejme).
Sobota, Hor sa na bus do severných častí severozápadného Anglicka. Zápas Burnley - Coventry. Druhá liga? Môže byť! Som veľmi, veľmi zvedavý! Burnley hools snáď nesklamú :P
Nedeľa, Konečne je to tu! Matchday! Way to OT a odpojenie od "starších pánov" aaaaa smeeeeer ==> THE BISHOP BLAIZE! Niekoľko hodín spievania a pitia. UNITED! Ďalší Premier league zápas. No čo vám budem...
Pondelok, Letím do Katovíc a s5 domov :) Na druhý deň do školy, ale to už budem mať u riti! NEEENOUMAUNÝ ZÁŽITOK BUDEM MAŤ!!!

Zaujímavosťou je že obidva razy, čo som bol v EN svietilo slniečko :) Bude aj teraz? Ostáva mi len dúfať! Každopádne sa mám na čo tešiť!!!



_________________________
I added cool smileys to this message... if you don't see them go to: http://s.exps.me

sobota 31. marca 2012

...because it's better than chess!

Why do I love football? People could ask this question to me. But they don't, cause they don't wanna hear long annoying stories that they don't undersdtand either. But what is so amazing about football? Here are some thoughts.
...because it's better than chess!



1. Popularity:
    It's well-known that football is the most popular game in the world. Are you asking why? The answer is very simple. Because it's the greatest thing ever invented! All that things that you can do with the ball. But not only with the balll, but also with positions, with celebrating, with following the team... with everything.  If this game weren't so exciting, it wouldn't be watched by hundred milions of people. Football is everywhere. In England, Ghana, Togo, Columbia, Vietnam, even sometimes on Slovakia. In every state, in every city, on each place where is ball.
...because it's better than chess!



2. History:
    I'm sure, everybody knows that the football comes from China. :) Long long time ago there were first primitive games where you had to get something (ball) to some place (net). Other players was supposed to defend you. Step-by-step football has got on this kind of level. Now, there are many rules, which makes football likeable. For better motivation there are some competitions. In 1930 was first World Cup and I'm glad this is still playing. Moreover english FA cup as the oldest cup ever. The football was (and always will be) played all around the world. And that's obvious.
...because it's better than chess!



3. Favourite team:
    It's always good to have a favourite team. Usually people are fans of their local clubs. But if you are my case (when you are born in some fuckers town like Ružomberok without any indication of football) you need to have favourute club. It should be the one that you like the most. Not because they are winning the trophies or everyone likes them. You should be sympathized by the club, and stay with them whatever happens. Your friends are laughing at you? Fuck them and wait for the moment when you win some trophy, or better when you win against their team. Then have no compassion. Let them know you are the best!
...because it's better than chess!



4. Favourite player:
    Alongside favourite team, you should have a favourite player. Someone, who makes you happy when sky are grey (OGS). When you play football with your mates on the street and as usual it's self-commented, you can shout "XXX scoreees! He is the best in the world!" And he is with you everywhere. You cannot make an e-mail with your own name? Use his! And everyone will know that you love him. When you look matches where he plays, you focus just on him and wish if he could score! If he does, it's something awesome! Everytime when he gets a ball you are wondering what he's gonna do. If you have something (T-shirt) With him, it's your favourite thing. You wear it everywhere. Simply it's great if you have some ideal. 
...because it's better than chess!



5. That beautiful moments:
    when your team win a game by last-minute scoring, when your team get to the final round, when your team win the trophy, when your player scores an important goal. There is not much to write about. You need just live through this!
...because it's better than chess!



6. Experiences:
    Somewhere I've heard that football is better than sex. I couldn't agree more. You cannot feel this everyday. Matches are usually on Saturday and waiting for this is amazing. Thinking about upcoming match helps you to get better results in the job or school. There is reason to live. There is something what you looking for during whole week. If you can get straight on the mazch you are the luckiest guy. To feel that atmosphere and be one of the crowd. All dressed in one colour, all singing same chants, all following one club! You feel like you can help the team to win. And if you are really really lucky, you get the unforgotable match when your team is loosing and several minutes later, you are jumping of happiness that is boiling inside you, because your team have won the match! Next few days you're thinking about it, and then you're just looking for another match! Well, I LOVE THAT KIND OF LIFE!
...because it's better than chess!



7. Gettin' joy:
    Wherever you are, it makes you happy. If you want to, or not. The football is everywhere! At any place you can just take piece of something, put it down and start kicking. You need to improvize, but it is easy. If you really wanna play, you can play! 
...because it's better than chess!



8. Never-bored:
    All that things fill your empty time. You would be definietly overbored from doing nothing. You will never get sick of football. If you have enough of watching, then go play! And vice versa.  There is always something to admire. 
...because it's better than chess!



9. United for football:
    The most important thing is, the football keeps universe together. People all around the world are united for football, whether it is World Cup, or local contest. All those people want to play or watch football. Yeah, it's true there is a big rivality between some teams, but football brings also that kind of things. Without this I would fuck football. On the other hand when you stand against big, angry, fat rivals, don't forget there is other hundred of lads, who wannna kick their ass too. You've got something same or similar, and your club keeps you together...
...because it's better than chess!


So stay united and LOVE FOOTBALL!!!


BECAUSE IT'S BETTER THAN CHESS!!!

^_^


_________________________
I added cool smileys to this message... if you don't see them go to: http://s.exps.me

utorok 27. marca 2012

Jammin'

Tak toto je vec, ktorú by som rád uskutočňoval. Viac-menej možno ani nie "jamming" v pravom zmysle slova. Bolo by to niečo také gitarové vo dvojici. Dvom to vždy znie predsa lepšie (a to nehovorím len o hudbe ;D). Jednoducho niečo takéto... Tvoriť vlastné pesničky, hrať covery, chodiť po ulici a hrať, a keď bude nejaká akcia, tak bez slova vezmeme do rúk gitary a už každý vie čo má robiť. Hrať len solo na gitaru je už staré, otrepané, a pomaly to už každý vie. No zosúladiť dva zvuky gitarových strún je už krajšie.


 

Keď som v Brne v gitarovom obchode počul jammujúcich típkov, jednoducho som si to zaľúbil. Jammovanie samo o sebe je dosť náročné, no všetko sa dá naučiť! Chcelo by to len niekoho, s podobným záujmom a trocha poskúšať.
Nebolo by zlé sem-tam na akciách si dať nejaké známe, a či menej známe, ba aj neznáme vecičky, O zábavu by bolo postaranô. 


Hoci veľmi nepodstatné, ale asi všetko čo chcel básnik povedať. :P


_________________________
I added cool smileys to this message... if you don't see them go to: http://s.exps.me

nedeľa 25. marca 2012

Aha, koncert...

Taak nakoniec som sa nechal prehovoriť a držal som lístok v ruke. Vybavovačky na poslednú chvíľu a pozeranie vlaku pol hodiny pred odchodom... No a takto som sa ocitol na stanici. Nastúpil som do vlaku, kde som sa odprášil na WC (MC Donald) a frčím si zadara! po 20 minútach ma to prestalo baviť, tak som si teda prisadol a že "štikač lístkov" hovorí že: -Pristupovali? -Nieee!!!! A tak sme si išli. Stretko - rozchod - turisti - Mirage - park - trhovisko. A fľaše sa obracali jedna radosť. Len ja slušný som sa snažil odolávať a hovoril som "Musel by sa stať zázrak!" Pozrem na mobil že koľko je hodín a vtom vám príde SMS že City remizovalo. No čo vám poviem... ZÁZRAK! Tak som teda nedbal. Ale len tak decentne samozreejme!! A hybaj na Smoluuu...

Típek (Lukáš) zo Smoly páskoval, a keďže bol spitý ako ruský pešiak, tak ma opáskoval aj bez lístka, a ten som potom predal, čiže znovu zadara! :D Čakanie na Rybičky a pogooo!!! Ktoré bolo naozaj skvelé, len príliž vyčerpávajúce. Nič to nemení na nálade, pokračujeme... Idem na hajzel - skapíňam od smiechu. "Ja som mimozemšťal". Po koncerte trsátko, podpisy, smiechy! :D Čakáme na Smolu. O5 pogo (ale iba také pogičko) a have a fun! Ďalšie trsátko od Uba (jediný človek, ktorý bol ochotný). Zapíjame smäd - odchádzame. Odprevadzovačky, flákačky, čakačky na vlak, ujovia spiaci po zemi. Dojdem domov o piatej ráno (o štvrtej ráno! nezabúdajte na posun času!) a spím. Ráno vstanem - píšem tento blog.

Pocity? Hm... Som SPOKOjný. Takmer nič som  neminul a koncertík v pohode, Pogo po dlhej dobe (a aj pred dlhou dobou). Fajnovské odreagovanie od "vecí".


No a tak...

_________________________
I added cool smileys to this message... if you don't see them go to: http://s.exps.me

štvrtok 22. marca 2012

How to calm down

Dnes som bol v dosť blbej nálade, a tak som hľadal tú správnu cestu ako sa upokojiť. Nič-menej spomenul som si na toto. Tak teda som si dal pomaranč a verte či nie, everything was alright. Hoci sa moje problémy aj tak nevyriešili, aspoň som v pohodeee :P



Waaa! Little big problem! Ísť na Smolu, neísť na Smolu? To je otázka.... Ani ma tam nejako neláka, Smola nie je zrovna naj hudba (ale dá sa zapogovať) a Rybky som videl nedávno.... Ale kôli jedinej veci prečo chcem ísť je partia. proste všetci známi aj neznámi idú a ja chcem byť s nimi :D Mohol by som byť aj inokedy, ale je tu jeden človek ktorý chce straaaašne ísť so mnou. A ja by som mu to mal asi splniť! Och, že si to ty....

Snáď mi to vydááá...

Tak teda do Smoly, priatelia!




... a zmysel tohto blogu? NENI!

_________________________
I added cool smileys to this message... if you don't see them go to: http://s.exps.me

streda 21. marca 2012

Here we are as we are...

Dobre, že asi začneme...

Mám sa učiť- hľadám únik - idem blogovať.
Že názov? Pýtate sa prečo? Musíte vyzerať dosť blbo keď sa pýtate sami seba a nikto okolo vás neni! :D JEDNODUCHO týmito slovami by som opísal môj život. Čítate prvýkrát môj blog? Musím vás asi upozorniť na pár vecí: Občas sem-tam zvyknem uniknúť od témy. Záleží od situácie, ale je možné že ujdem dosť ďaleko a na dosť dlho. Nevadí. ZVYKAJTE SI! Ďalšia vec slovo "NENI" možno neni spisovné, ale určite sa mi páči tak ho bude preferovať pred trápnym "nie je". A asi naj úlet bude že keď mi strihne v lebke začnem písať v angličtine (možno by sa hodilo niečo po anglicky, no teraz mi nestrihá). 

Aha, to bol úvod...

Čo ešte napíšem? Moje momentálne pocity? V hlave mám už asi mesiac iba dve veci. United -Villa a Bishop Blaize, jednoducho neskutočný výletík a naplnenie môjho sna, ktoré nastane 15.4.2012 Hlavne teraz keď je United na prvom mieste. No a tú druhú vec, tú si nehám pre seba... ♥

No a dneska má narodky kto? KTO? NO KTOOOO? No predsa najkrajšia žena na svete :D Je až neskutočne dokonalá osoba, ktorá hrá na môj obľúbený nástroj - bassgitaru, hrá v mojej najobľúbenejšej kapele - The Subways, a je ešte aj pekná a neuveriteľne milá :D Jednoducho dokonalá žena. A dokážete veriť tomu že je blondína?

ALL THE BEST, DARLING! ♥














That's all... 
SEE YA IN THE NEXT BLOG (WHICH WILL BE SHARED SOON)

_________________________
I added cool smileys to this message... if you don't see them go to: http://s.exps.me