pondelok 24. novembra 2014

Reality escape

Finally the weekend I was waiting for. Little visit. On thursday just quick transfer to Barclays. Friday morning waiting for that twonk at the tram stop. Well, he came, did some sightseeing, shopping and whatever. Time to get high! I left to get some weed. I came back after an hour with a printer. Heh, I haven't been that high for ages. good stuff, man. Went to see night Sheffield and watched Made of stone. What a film that is. Just brilliant. Great directing. Amazing stuff! My new favourite movie. What a soundtrack. I love Stone Roses.
Well, anyway the next day and the matchday is here. Tried to get tickets over the phone, but I fucked it up as I revealed my postcode. It is not very good looking when a lad from Sheffield is asking for ticket to Doncaster derby to home supporters. Mess around in the city centre and then in well crowded train to Doncaster. A way to the football ground was longer than possible. We went through Vietnam or what. We finally got there and bought the tickets. Two Slovak tourists visiting England. Perfect story to get the ticket. Looked around, smoked some grass and went to the stadium. The game is about to start. Came in and I felt that something, that I haven't felt for really long time. Just amazing atmosphere. Sheffield fans at their best. Loud noisy chants were deafening. Good game it was. After nice searching we found good old White swan where we could enjoy our beer and watch bit of football. After the game we went on a train with late drunk Sheffield fans, who made us a nice company. Got to Sheffield, went to work and that was it!
Really good something, that I missed for a long time. Not long to go though. Looking forward as never. Really can't wait. Every day, every hour, every minute that I need to wait just makes me sick!
I'll be there soon, bitches. Prepare and enjoy!



štvrtok 9. októbra 2014

In love

Aké je najkrašie miesto na svete? Easy! Je to mesto v ktorom žijem! Len tak si idem ako vždy ráno z práce (pre tých, čo nevedia: robím nočné) Predo mnou žiari obrovská mesačná guľa. Obklopená riedkymi obláčikmi a tmavou skorou rannou oblohou. Osvetľuje prázdnu cestu medzi dvoma lesíkmi. Keď sa otočím o 180° a uvidím rozprestierajúce sa prvé lúče slnka, ktoré lezú nočnou oblohou a odtláčajú temnú noc.
V meste je už všetko zaplavené svetlom a teplý jesenný vzduch nesie atmosféru pokoja. všetky historické budovy zaplavené v žltej a červenej. Farebné, jeseňou poznačené stromy sú úvodom do zeleného parku. Môžem vám zaručiť, že nikde inde neuvidíte nič krajšie.

Nedeľný riverside walk bol ako z filmu. Beautiful stuff!
"Stop looking at the walls! Look out the window."
-Karl Pilkington

Foggy morning


Yeah, that's Sheffield I was talking about! And the beauty never ends. Absolutely worth seeing it!


pondelok 22. septembra 2014

Lucky me!

When United went out with that brilliant starting line-up and were 3-1 up, nobody could think what's gonna happen. Saddest four goals turned another match into a disaster. When I look down on my shirt with that badge on, I just think: "Unlucky me!"

When you struggling to find a job and can't pay a rent, then suddenly a job appears. Full of dirty smelly disgusting gipsys. Couldn't be more suitable for that place. Just like them. And when I look around me, I just think: "Unlucky me!"

When all your friends and loved ones are miles and miles away and I just can't do a thing about that, I just think: "Unlucky me!"

When I'm too lazy to reach whatever target I set up and there's no one to support me, I just think: "Unlucky me!"

When I look at my past and think about how good the times were, it just shows how poor life I live now. And then I just think: "Unlucky me!"



But when sun comes up and she smiles and tells the words 'I love you'. with every moment, every day, every hour, every minute, every second I think about her, I just realise how damn lucky I really am!

sobota 20. septembra 2014

Sleep on a proper side

Life rolls on and on, but things weren't such bright lately. Literally nothing went well. I got sacked, no job, no money, struggling to pay the rent. Somehow, that's the only good thing here. Nice little room in between two young chicks. At least the positioning is fine. Accidentally I ran into Lidl store just throwing-stone-reachable distance. And what a park. Meersbrook certainly has a thing to be proud of. A perfect replacement for even better view. Just waiting for sun to shine just to enjoy that English sunset. However I met some new people, well, they're alright.
Little behind my expectations with my book, but, yeah, goes well. One way or another, it just sucks to sit on my fat ass doin' nothing! One day I just turned the bed side. Things were getting better. I got back my hopes. Now, I ended up in a food factory. What a shame. I'd better be going. I will. One day. One fine day. It'll be tough though  sayin' 'Goodbye'. I definitely fell in love.

And that feeling when there's a band you know for a long long time, but just now, you go mad about them. Last shadow puppets I'm talking about.

Got a new dreamt imaginary friends. Say hello to Charlotte and John!

Can't wait. Can't wait for that day to come!

nedeľa 20. júla 2014

Holidaj

Pondelok/Utorok (7.7./8.7.)
Zazil som toho za posledny tyzden veru mnoho, takze toto bude zrejme dlhe citanie. Vsetko to zacalo v pondelok o siestej hodine ked som vykrocil nohou z domu. Plny nadseni a ocakavani. Sice som planoval ist na Meadowhall elektrickou, nakoniec som zvolil vlak, kvoli navsteve miestneho obchodu na nejake zradlo na cestu. Tak som si veru nakupil a mohol spokojne ist. Dalsi vlacik mi isiel asi o 10 minut, tak si vravim ze super. Ked prisiel tak som hned nastupil. No ked sa nehybal uz asi 5 minut tak uz som zacal tusit ze nieco nebude v poriadku. Pytam sa zodpovedneho, ktory mi povedal, ze maju nejake problemy s jednym vagonom. Vsetci ludia niekam odchadzali, tak si vravim ze ich budem nasledovat. Isli ku tomu istemu vlaku ktory mal odchod o 10 minut neskor. Tak som sa nakoniec konecne pohol a bol som rad, ze stihnem moj autobus do Londyna. No tesne pred Meadowhall vlak zastavil a obehol nas ten, z ktoreho som odisiel. Nevadi, aspon som bol na Meadowhall. Tu som musel ist na informacie, pretoze oznacenie Megabus nikde nebolo. Predo mnou bolo dievca, ktore sa pytalo na cestu a kupovalo listok asi 5 minut. Ked som prisiel po nej tak som sa len spytal odkial ide Megabus a ona mi dvoma slovami odpovedala. Ale aspon viem odkial to ide. Tak teda cakam. Ked vsak po 10 minutach nic neprichadza zacinam byt netrpezlivy. Ked konecne po polhodine pride Megabus tak jasam radostou. To ma vsak hned preslo ako som si vsimol, ze to je smer Glasgow. Tak teda sa pytame sofera kde je Londyn, ze tu mal byt pred pol hodinou. Tak tipek vola niekde na centralu a vravi dobru a zlu spravu. Dobra sprava ze ide, ta zla, ze meska hodinu, takze si dalsiu polhodinku pockame. No super. Tak po dalsej polhodine uz konecne dorazi spravny autobus na ktory som cakal. Tak ma caka dlha cesta predo mnou. Niekde v polovici sme sa zastavili obcerstvit do mekaca. Tak ze sa idem pozriet co tam maju. Nic! Ako sa tak vraciam vidim na zemi jednu cernosku z autobusu na zemi so zakrvavenym nosom. Ze co sa jej stalo? Spadla. Ok. Idem naspat do busu. Po chvilke pride sofer a pyta sa na tu kravu. Ta vraj pila v buse nejake svinstvo a navyse uz nasadala mierne zdrogovana. No pekne. Tak sme museli cakat kym pride sanitka. No ta sice prisla len pani odmietla ist do nemocnice, takze ju nemohli zobrat. Kedze bolo neludske nehat aj takehoto cloveka pri ceste daleko od vsetkeho, museli sme pockat kym ju resuscituju. Tak sme tam stravili peknu polhodinku ak nie viac. Takze do Londyna sme namiesto 11tej dorazili o pol jednej v noci. Skvele. Zmeskal som Terravision. Takze pozriet si kedy ide dalsi bus. Najst Wifi v polnocnom Londyne je challenge, ale nasiel som. Pokym sa nezacal rozpravat so mnou velmi pochybny tipek, tihol som si pozriet odchody v stredu o 1, 2 a 3 tak si vravim ze asi tak chodia kazdy den. Pytam sa autobusara odkial to odchadza. Tuto zastavka hned predo mnou. Ok. Tak tam cakam. O jednej prisiel Terravision autobus ale isiel az dozadu tak tam utekam. Lenze on prichadzal a mal tu konecnu. Super. Tak potom cakam az do druhej. Tu nic neprichadza. Az o 20 minut pride konecne autobusik. Lenze ked som uz bol tak pekne rozbehnuty tento isiel na Stansted. Tak sa pytam sofera odkial sa ide na Luton. Nastupiste 6. Dik! Tam bol len zeleny autobus greenline. Tak si sadnem na zastavku a cakam. Sofer greenline po tom, co dovysvetloval nejakym dvom dievcatam nieco, sa ma pyta kam idem. Idem na Luton. Tak pod. Ale ja mam ist s Terravision. Ano to som ja. Whatever. Tak mu dam listok, ale samozrejme mi ho nechce zobrat, lebo je tam iny cas. Nepomohlo ani vysvetlenie ze som ho nestihol kvoli meskaniu Megabusu. Tak ze kolko to stoji teda? £10. Mal som v penazenke 8. Super! Kde tu je teda bankomat? Navigoval ma niekde, kde vobec nebol. Tak som sa rozhodol pouzit ten na stanici. No lendze moja skvela Lloydka mi nedovoli odtial vyberat, musel som pouzit moju slovensku kartu aby som zapatil listok, ktory som uz raz zaplatil. Tak uz konecne sedim v buse na Luton. Tu pridem, a cakam asi 3 hodiny, kym sa mi otvori gate. V lietadle sedim s ciganmi a malymi detmi. Krasny let. Este aj to hlupe lietadlo meska asi 10 minut. Tak idem rychlo prec. Letisko v Kosiciach je mensie ako ich vlakova stanica pomaly. Som sa riadne smial.  Meska este aj Kiwa. No, uz som na meskanie akosi zvyknuty. Ale konecne sa s nou vychytam a moja dovolenka moze zacat. Tak ideme do mesta. Na kosicke halusky. No co, po takej dlhej dobe si ich date hocikde. Tak som pokecal a zafical s Kiwou, lenze ju povinosti hnali radiovat. Tak som isiel na vlak. Pytam si nejaky tyzdenny listok alebo nieco podobne. Po dlhej chvilke vysvetlovania som konecne pochopil co sa mi teta za okienkom snazi vysvetlit. Tak som im dal len fotku a za par sekund som uz drzal v rukach junior karticku. Bol som z toho celkom mimo ako rychlo to vsetko prebehlo. A teta sa na mna aj usmiala. Wau!. Mam dalsiu hodinku do vlaku, tak veru idem Lidlu na nieco slovenske. Nasiel som tam akurat tak cesku Plzen. Ale aspon nieco. V stanku si kupim krizovky a milu. Bol to celkom fajn pocit. Konecne som na Slovensku. Tak sadam do vlaku. Dlha cesta a samozrejme s meskanim, ale to mi uz bolo jedno. SOM DOMA! Tak sa prejdem cez mesto az domov. Sheffield - Ruzomberok 23 hodin. Aj pesi by som to mal rychlejsie.

No takze volam Lubosovi ze co a ako. Ten mi dal dve moznosti. Prist dnes vecer alebo zajtra rano. Rano/ Really? To dam este dnes. Doma som sa nestihol ani vyzut. Pozrel som si vlak. Bolo 18:08 a vlak isiel 18:29. To davam! Vsetko co som videl som rychlo hodil do ruksaka a utekal som. Az do poslednej chvile som neveril ze mam vsetko. To jednoducho nebolo mozne. Stihol som vsak vlacik. Po takom dlhom cestovani ake som zazil dovtedy mi prisla cesta z RK do ZA najkratsia v zivote. Tak som sa vychytal s Dadou, neskor aj S Lubosom, a rastikom. Do Tesca na nakupy. Ako som tak presiel okolo safalatok zkrsla nam s Rastikom v hlavach myslienka ze ideme na chatu. Ideme! Nakupene 8 safalatok (aj ked sme si pytali len 6) a dve flasky ruzoveho vinka. Parizsky a vlasky salatik tiez nesmeli chybat. Tak u Lubosa sme sa len otocili a namierili sme si to hore. Kedze chvilku pred tym prsalo, po blate sa nam islo skvele. Ale vysli sme nakoniec. Opiekli, vypili a sli spat.

Streda (9.7.)
Uprsane rano isiel Rastik brutalne daleko pesi a v poriadnom lejaku. Celkom ma to potesilo. No ked som isiel len umyt veci zo vcera, tak mna umylo viacej co tak kydalo. Lejak veru neprestaval tak som sa vybral dole. Tu som hodil sprchu, nabil mobil a mohli sme vyrazit. Nesiel som vsak az celu tu cestu do Trencina. Zastavka v Povazskej. Pri 3 hodinach cakania som si stihol vybavit novu simku (za stratenu) co im v o2 trvalo asi 3 minuty. Bol som celkom ohureny! Tak po peknom popoludni som siel na vlacik. Dojdem do Trencina a tu zas len cakat asi 2 hodiny do autobusu na letisko. Chvalabohu som mal vsetku batozinu uz tam. Tak som len obehol mesto a chcel som si kupit hranolky. Lenze som zabudol ze na Slovensku  ich uz vecer nedavaju. Tak som vyckal do busu a siel som tam, na co cakam cely rok. Na kraj oka vybehli slzicky ked som to cele videl znova. Opaskovali ma ako jedneho z prvych a mohol som ist. Lenze Lubsos, ktory mal vsetky moje veci v aute mal skolenie este dalsie dve hodiny. Tak som si dal skolenie aj pre dobrovolnikov. Och, ake ponizujuce! Konecne som sa uz dostal ku mojim veciam a rozlozil som si moj maly stan. Dal som si moje dve plznicky, zahral kravy, vojnu a siel za Betkou, s ktorou som pokecal a siel som naspat do stanu. Tu sme este chvilku postokarili a siel som spat.

Stvrtok (10.7.)
Na druhy den sa zobudim, lenive pomale rano. O 10 na BOZP pre paskovacov. Vsetko vybavene, na prvu smenu az o 5 rano. Uuu tolko casu. Tak som si prestahoval stan, preskumal este ludoprazdny areal a siel si nabit mobily do Orange stanu. Dal som fotku so Sokom, siel som sa najest a zrazu pozeram ze nejako zacinaju chodit ludia so stanmi po areali. Pozeram a ze cooo?? to uz je jedna? Tak som utekal ku brane za Betkou do Tesca. No hned ako som sa s nou vychytal, hned som aj od nej odchadzal. Jedna zena mi je veru prednejsia. Tak som Betke len nadiktoval ze co kupit. Po chvile prichadza Betka. Tak pijeme a pijeme. O par chvil prichadza moja segra, tak ju idem zvitat. Postavame jej stan a pomaly sa poberieme na prve koncerty. Band of skulls sme poculi len tak letmo, pretoze sme behali hore dole. Jednoducho sme sa flakali po Pohode az dokym nenastal cas na Tame Impala. Tu som si fajne zafical a ked prisla piesen "It feels like I only go backwards" tak som si to poriadne uzil. No potom sa celou Pohodu ozyval pocitacovy Kraftwerk. 3D show som si az tak moc neuzil veru. Bolo tam neskutocne vela ludi. Tak vela som mozno este ani pred Bazant stageom nevidel. To ma mierne zarazilo, pretoze "hudba" ktoru hrali mi ani zdaleka nic nehovorila. Tak sme po chvili odtial odisli. Znovu flakanice a pomaly do stanu spat.

Piatok (11.7.)
Budik mi moc nepomohol, kedze som vstal o pol siestej. Polhodinka meskania na prvu smenu. Zacina sa to pekne. Nastastie v takyto cas moc ludi nechodi, tak som tam az tak moc nechybal. Odrobil som si teda moje 4 hodinky a siel som festivalovat dalej. Ranna hygiena, nejake ranajky a pomaly na Billy Barmana. Uprostred koncertu som siel kupit vina, no za taku kratku chvilu sa spustil taky brutalny lejak, ze museli prerusit koncert nachvilu a ja som nemohol nikoho znameho najst. Rychlo som sa utekal schovat do orange stanu. Mal som stastie ze sa mi tu nabijal mobil. Tak som hned volal kde je kto. Ked uz ta burka trochu presla, isiel som za nimi. Ked sa dazdove kvapky uz pominuli, konertik mohol pokracovat. Tak sme si to teda celkom uzili. O hodinku na to sme uz len sedeli na trave pred Orange stageom a hrali nam do toho Korben Dallas. Vtedy sme chceli ist pozriet na Vec ale nejako nevydalo. Po koncerte som len zaregistroval SMS pod na Red Bull stage. Tak veru ze idem. Aj so segrou sme spolu kracali a ako sme prichadzali nase tela sa dali do tancovania ihned. Krasna redheadka a skvela hudba. Mydy Rabycad to rozbalili svojim tanecnym swingom naplno. To meno som si nevedel zapamatat este niekolko dni potom, no ta hudba ostavala v mojej hlave velmi dlho. Bol to pravdupovediac asi najlepsi koncert Pohody. Ukoncil sa peknou burkou. Rychlo som sa len schoval do Red Bull stanku. Tu som to preckal a hned som mohol pokracovat dalej. Dal som len obed a siel som na druhu smenu. Znovu od 5 do 9. Tentoraz poobede. Tak som skoncil a islo sa na Moderat do Space areny. To mi moc neucarilo. Islo sa na mojho headlinera Pohody. Travis. Na nom som si dostatocne zafical. No asi po polhodinke ma vyhnala teta zima do stanu pre teplejsie oblecenie. Po ceste som ako naschval zacul skvelu hudbu Molotov Jukebox. Tam som chvilu zadensil a siel ceknut aj Modeselektor. Na Travisa som sa uz nevratil. Na Red Bull stagei som este obdivol B-complex a siel si lahnut. Ved predsa rano o piatej ma caka dvojita smena.

Sobota (12.7.)
Veru, moc som toho nenaspal. Ale nejako som zvladol prve 3 hodinky. Potom som mal hodinovy polospanok v zarosenej trave a pokracoval som dalsie 4 hodiny. Uz sa nam sfajrontievalo no kavovy servis nakoniec nesklamal. Ked som konecne skoncil hned som sa siel najest. Moja robota na Pohode sa tymto skoncila. Mozem sa sundat ako velmi chcem. Potom sme len tak snorili Pohodu a v rade n pivo som zacul super remix "Rolling in the deep". Nebol som jediny, ktoremu sa to zapacilo tak sme sa hned napratali do reggae stanu. Neostavalo nam nic ine, ako dat brko. Celkom sme si to uzili. Po flakani sa sme isli ocekovat Benet. Drumka s live bicimi. Vzdy som to chcel vidiet. Bicista ma neprestal fascinovat. Po nich sme si isli vypocut par pesniciek Talkshow, no museli sme odist na Slobodku. Unaveny a zniceny som uz veru dlho nepocul nazivo. Stara znama a dobra Slobodka. Odtial sme sa isli pozriet na Sleigh bells. Nebolo to az take dobre ako sme ocakavali, tak sme odtial odisli. Betka isla nasapat do roboty a my do stanu. Stretli sme sa opat na dohodnutom Mount Kimbie. Odtial sme znovu museli odchadzat ocosi skor. Kirsnerka bola na nasom programe tiez. Od nej sme sa este vratili ku Space arene. Presnejsie povedane ku red Bull stageu kde hrali Modre hory. Vela ginu a vina uz preslo nasimi krkmi, no pluca boli este stale v dobrom stave. Skusal som nieco poriesit s Gresou, no bohuzial nepodarilo sa. Aspon som ju videl, zensku jednu! No uz bol cas na Bijouterriera. Tesil som sa hlavne na Vilema, no to, co hrali pred tym, bol vyrazne iny styl, tak som tam ani nevydrzal. Isli sme namiesto toho do stanu. Dalej som sa ocitol az na Disclosure, kde som tahal uz len z posledneho. Preto som sa vybral, s obrovskym smutkom ze konci Pohoda, do stanu. No asi by som neprezil ak by som nenavstivil uz dva roky chcene Silent disco. Musel som tam ist cokolvek sa stane. A aj som isiel. A veru, nelutujem! Tak som sa nakoniec pobral do stanu spat.

Nedela (13.7.)
Na druhy den rano prisiel ten klasicky pocit. Konci Pohoda. Uz len 362 dni do tej dalsej. Nechcel som odtial odist. Chcel by som tam ostat uz navzdy. No bohuzial, taky je zivot. Trebalo sa teda pobalit a poskladat stan, co bola celkom narocna uloha. Nakoniec sme to predsalen nejak zvladli. Isiel som len odprevadit vsetkych ludi ku autu a mna cakala pekna prechadzka cez cele letisko na druhu stranu ku kyvadlovke. Ked som vsetkym od"cau"oval, pomalym krokom som si este uzival Pohodovu atmosferu a uz som sa zacinal tesit na tu dalsiu. Ved vsetko raz skonci. Tak som takto prisiel az ku kyvadlovke, kde som nasadol a cakal kym ma dovezie az na stanicu. Tu som mal este vela casu dokym pride vlak aj s Marekom, tak som sa rozhodol ist na ten skorsi a obzriet si Trnavu po svojom. Listok som mal uz kupeny a vlak meskal asi polhodinu. Tak som si lahol na lavicku na nastupisti. Ked tu zrazu ma niekto zobudi. Bol som v miernom soku, ked som uvidel vlak vedla mna a nastupujucich ludi. Pobral som si vsetky veci a nastupil som aj ja. Az potom mi napadlo co za dobreho cloveka to musi byt. Nebyt jeho tak tam este stale spim a musel by som cakat dalsie dve hodiny. Ja osobne by som to asi nespravil. Bol som tym velmi poteseny. Tak som teda dorazil do Trnavy. Hned prvy dojem na mna Trnava vyvalila hned na stanici. Je to tam naozaj ako na letisku. Proste klobuk dolu. No a mesto? Jednoducho nadherne. Clovek ani nevie kde ma ist skorej. Takze dve hodinky cakania boli velmi prijemne. Obzvlast ked ich prirovnam ku tym hodinam, co som cakal v Povazskej. Tak dorazil uz aj Marek. Samozrejme ze s meskanim. Sli sme ku nemu. Nadherny utulny bytik v centre mesta. Jednoducho super. Zasli sme do jednej krcmicky. Mali tam Maestro za euro. Good deal. Tak sme popili a sli sme teda do Tesca na nejaku tu veceru a zopar piviek. Ked sme sa vracali uz mi volal aj Peto. Tak sme sa teda vychytali a sli sme do Toho podniku. Pozerat finale samozrejme. Moj druhy zapas majstrovstiev co som videl. Clovek by ani neveril. Celkom som sa tesil z Gotzeho a jeho golu. No kazdopadne uz sa zneskorievalo a rano isiel Marek do roboty, tak sme sa pomaly pobrali domov.

Pondelok (14.7.)
Rano som len co-to zjedol a siel som na vlak. A som opat v Ziline. Navsteva u Veroniky a u maleho roztomileho krpca Riska. Prijemne stravena hodinka. Ale ide sa nakupovat. V Tescu len nejake to zradlo a pochutiny a vinka, bo rastikovi nejako zachutilo. No a v Metre sa kupovalo vsetko podstatne. Akcia na ceresnu sa veru osvedcila. Tak sme odchadzali pekne nalozeni. Este zastavka u Lubosa a siel som za Rastikom s Katkou. Vysli sme hore. Chvilku sme tam pobudli a uz sa zacali zberat ludia. Bol som az dojaty aka zostavicka sa tam hore nakoniec zisla. Ludia, ktorych som strasne dlho nevidel, ktorych som velmi tuzil vidiet, a vsetci skveli ludia pohromade. Tak sa teda jedlo, pilo, zabavalo. Dopadlo to ako inak ako na vybornu. Hm! 7. rocnik. Neuveritelne rychlo to leti. Dakujem vam, spoluorganizatori! Zabe sa zaba pacila a nosila ju celu noc, co bolo 8! Mierne som sa neudrzal na uzde a prepil som sa do nepamatajuceho stavu. Ale tak mal som vacsiu abstinencnu prestavku. Vysiel som z cvyku. Ale uzil som si to na 100%.


Utorok (15.7.)
No rano som uz musel utekat na najblizsi vlak, kedze som chcel vecer stihnut este chatku v Zazrivej. Tak teda pridem do Ruzomberka. Po 8 dnoch stravenych na Slovensku som sa konecne stretol s rodkacmi. I ked s mamkou som nestihol byt velmi dlho, kedze som uz odchadzal na Oravu. Tu som namaloval dvere a sli sme na chatku. Rok po tom, co som ju sam staval, som ju konecne uvidel pokope. Asi najvhodniejsie miesto na relax. Tak som si tam oddychol ako nikdy. Opiekol a siel spat. Prekrasny chill vecer.

Streda (16.7.)
Na druhy den hned rano naspat do RK. Konecne som s bol s mamkou dlhsie ako hodinu. Rychlo som utekal do mesta zrusit ucet a po novy uces. Domov len na otocku a hned do Cutkova na poriadne liptovske bryndzove halusky s poctivym slovenskym pivom. Po skvelom obede som si to presiel prirodou az do Hrabova. Po ceste ma nastastie stromy ochranili pred burkou. Prechadzka skoncila az v meste. Tu som sa vychytal s Andrejom a sli sme k Pltnikovi. Dali sme po pive a sli za Danom. Cestou ku Fullom som si chcel dat slovensky kebap, lenze som zabudol, ze na slovensku 16:59 uz je vsetko pobalene a uz je davno po piatej. Tak som isiel hladny. Dal som si vsak u Fullov toastik, teda okrem tej vodnej fajky a piva. No hlad vo mne stale pretrvaval tak sme zasli do Hypky na salataik. Mierne sklamany, pretoze nemali capovany, ale len uz hotovy a pripraveny v skatulkach. Ale tak dal som si aj ten. V Korze som ho zjedol spolu aj s tequillou. Tety krcmarky boli mile, skoro ako v Anglicku. Dali sme este kalcetko, kde somhviezdil ako pan, a sli sme naspat do Fullov. Bol tam totiz kviz. Nebolo by zle otestovat si svoje vedomosti po roku bez akehokolvek vzdelavania. No tema botanika ma sice nepotesila, ale taka hudba, ci sport nam isli bravurne. Nakoniec sme to dali az na 25 bodov, co boli len dva male bodiky od prveho miesta - Nicolasky. :( Ale aspon sme dostali cenu utechy. No pobral som sa vsak pomalicky domov. Rano o pol piatej znovu vstavam. Je to posledna noc co som na Slovensku a ja prvy krat idem spat v mojom rodnom domove. Zaujmave veru. Tak som sa vecer pobalil a pochystal na dalsiu dlhu cestu na City road.

Stvrtok (17.7.)
No tak ma cakala dalsia dlha cesta. Na vlak som ledva stihol, no aj tak meskal samozrejme. Tak som si chvilocku pockal na stanici a siel som cez pol Slovenska az do Kosic. Tu som sa chvilku spamataval odkial ma to vezme na letisko, no nasiel som to. Len par minut pred odchodom autobusu som si uvedomil ze si potrebujem listok kupit dopredu. Samozrejme ze som nemal ziadne drobne tak som rychlo utekal do najblizsieho stanku. Tam mi hned pradli aj listok. Tak som akurat stihol este nastupit do autobusu. Tak som sa stastne viezol. Trochu som sa sekol asi o dve zastavky a vystupil som skor. No na letisko to nebolo daleko. Asi 5 minut pesi. Aj tak som mal kopec casu do odletu. Tu som bol vybaveny ako prvy a cakal som v odletovej hale. Po vela minutach konecne pristalo lietadlo, ktore nas malo zobrat do UK. Bola to cela vecnost kym vsetci ludia vystupili. Netrpezlivost vo mne rastla, nakolko som nemal moc velku casovu rezervu na Terravision na Londynsku Victoriu. Asi s 10 minutovym meskanim sme sa nakoniec odlepili od zeme. Konecne som letel. Opat som sedel s ciganmi. Pristali sme s miernim meskanim, no stale som stihal autobus. Musel som sa vsak velmi ponahlat. Nakoniec ma odbavili celkom rychlo, tak som utekal na autobusove nastupistia. Nebol tu ziadny Terravision len Green line, tak si vravim, ze to bude asi ono. Pride autobus a sofer vravi, ze kde mas listok ked si prisiel sem? Tak som mu ukazal ten, co som si kupil v autobuse. Hovori mi, ze on sa mi nezhoduje s tym co som mal booknuty. Ja vravim ze ano, ale ale ja som ho nestihol. Aj tak ma nechcel zobrat. Tak ma nakoniec po dlhej konfrontacii pustil sadnut si. Tesil som sa ze sa konecne veziem. Musel som vsak este stihnut Megabus. Lenze uzasny Terravision mal meskanie 20 minut. Super. Nestihol som Megabus. Isiel som sa pre istotu uistit ci uz isiel, ci aj on nema nahodou nejake meskanie. Autobus uz odisiel. Dalsi ide o 3 hodiny a musite si kupit novy listok. Vravim ze to neni moja vina, Terravision meskal. Vraj to je ina spolocnost. No super! Ale ked som isiel druhym smerom, tak to bolo opacne. Tak v zachvate hnevu som si siel kupit ten poondiaty listok za 16 libier na siestu hodinu. Aby toho nebolo malo, peniaze sice zobralo, ale listok nevytlacilo. Len par papierikov ze transakcia nebola dokoncena. Tak som to siel riesit. Tipek mi len rukou napisal par info na zadnu stranu tych papierikov. Vraj to mam ukazat vodicovi. No dobre teda. Bol som nahnevany a to ze dost! V tom si chcem zmenit eurace na libry a pakistanec, co ani nevie po anglicky na Viktorke, ma chcel odrbat. Nastastie aspon ze som si to vsimol a vratil mi moje peniaze. Teraz som mal poslednych par drobnych a tri hodiny do autobusu. Tak som sa len velmi pomalicky prechadzal a siel som sa za posledne peniaze najest do Subwaya. Vsetko ostatne bolo totiz trikrat drahsie ako zvycajne. Ked som sa uz konecne dockal osudnej hodiny, samozrejme autobus neprichadzal. Nervozni ludia uz nevedeli co so sebou. A to si ani neviete predstavit ako som bol na tom psychicky zle ja, ked tento autobus meska, a ten predtym, ktory o 10 minut nestihnem, ide nacas. O polhodinu konecne pride Megabus. No uz stara znama story, tento ide do Liverpoolu. Nas opat meska az hodinu. Ja som uz naozaj nevedel co si mam o tom mysliet. Na Slovensku vsetky vlaky meskali, ale bolo mi to nehorazne jedno, a dalo sa to vklude vydrzat. S anglickymi sluzbami som bol vyrazne nespokojny. Konecne prisiel aj ten nas debilny bus. A mozete hadat co. Ukazal som tie pochybne papieriky soferovi a on ich nechcel zobrat. A to mi pritom napisal ich clovek. Tak mi povedzte co je Megabus za spolocnost, ked sa medzi sebou nevedia dohodnut. Hodinu meska a este ma ide natahovat o listok, ktory som zaplatil dvakrat? Nakoniec ma vsak pustil. S velkym meskanim som konecne prisiel na ten Meadowhall. Vlaky isli az o hodinu. No super! Nastastie sa na mna konecne usmiala stastena, ked o 10 minut isla elektricka. Ked som este aj tu zaplatil listok ostalo mi asi 50p v penazenke. Ale jedno som si mohol povedat. KONECNE DOMA! Tato Sheffieldska atmosfera ma veru poriadne ukludnila. Prisiel som domov, vyhadzal veci z ruksaku a siel spat. Cetsa tam: 23hodin; cesta spat: 20hodin. Happy dayz! Na druhy den uz len do roboty a spat do tohto stereotypu...

Ale DAKUJEM VAM VSETKYM ESTE RAZ!


pondelok 7. júla 2014

The phenomenon

Tour de Frnace. Everybody knows about that, not everybody is bothered though. I personally watched just a few bits of TDF every year and moved on. I never thought I will ever watch Tour de Frnace live. It's an amazing thing that it sets off in England. Especially in Yorkshire. Definitely the nicest part of England.
As it comes to sheffield I don't even realize how it all swallowed me through. It's hard to miss it when the finish line is 3,2 miles away from your bed. It's a lifetime opportunity to see all the greatest cyclists who break records every year. It's Saturday and in Sheffield city centre it's madness! Quite overcrowded. Can't walk too quick, can't be in a rush. Peace gardens were like I never saw them before. So many people, and it's just a huge screen there. Felt a bit nice though. With a moonshine beer flavour in my mouth I enjoyed a couple of minutes among these chill-outs.
Nex day, the D-day. The time when Tour de France arrives to Sheffield. Woke up in the morning and went straight away for my spot to the finish line. Several people already took their seats. A long 4-hour wait. But don't worry, it was surrounded by many attractions. Got a cap, a tea, 3 croisants and a fruit bottle. As the time was coming, more and more people were coming. Now there were fuck louds of 'em. The riders were getting closer and closer and everyone went mad. Each visitor had a mobile phone or a camera in their hands. It was quite funny indeed. Now, the italian guy was a bit ahead of everyne so he was delighted enough. Took a photo of almost everyone. Some of them were only passing the line whilst others were prized on the stage. I felt a bit sorry for them, but they are heroes as they can complete whole Tour. The cyclists passed just few inches aawy from me, what was unforgottable feeling. If I will ever go to France, it probabbly won't be during TDF, so that was quite unique chance to see this competition. They passed really quick and I am just greatful for my spot. Others saw them for a second, but I saw them even on the stage. Moreover I saw all the emotions in their faces.
And as I said, perhaps I will never again.


utorok 27. mája 2014

What's the crack

Som bez penazia nezamestnany, United skoncil na 7 mieste a nebude ani v europe buducu sezonu, no a o Buffale ani nehovorim. Vsetci priatelia a rodina su tisicky kilometrov odo mna a ja uz len cakam na dalsi problem.

Tento rok vobec nezacal dobre. Uz len samotny Silvester bol blamaz. Ale to sa dalo cakat. Potom som sice videl skvely futbal a navstivil starych znamych priatelov, no potom sa nic nedialo. Az dokym neprisla ona. To bol krasny tyzden. Ako aj o mesiac. No okrem toho to nebolo nic moc. Peniaze z mojho uctu skor odchadzali ako prichadzali a tak som sa dostal na nulu. Niekolko krat.
A co je najhorsie, neuvidim moj rodny kraj. A tak strasne som tam chcel ist. Dal by som za to cokolvek, no nic nemam. Je to smutne. Pevne verim ze mi Boh dopraje aspon Pohodu.
No a robota? Sice to bola pre mna obrovska skusenost, no okrem toho mi nic nepriniesla. Takze som financne premrhal cely mesiac, ktory mi bude v mojej penazenke chybat.
O sportovych vysledkoch hadam ani nemusim hovorit. Vsetko co ma drzalo na nohach je teraz prec.

Ostava uz len vydrzat, postavit sa na nohy a zacat odznova.
Dufam ze to bude cim skor.

streda 12. marca 2014

The dreamland

Tu som, zijem, prezivam. Na konci tunela bolo svetlo. Svetlo Sheffieldu. Kazdym dnom sa do tohto mesta viac a viac zamilovavam. Je neskutocne kolko vela veci sa tu da robit, kolko miest navstivit, kolko zazitkov prezit, kolko zaujimavych ludi spoznat. Ale cesta sem nebola lahka, takze pekne odzaciatku.

Despair in Newark, hoping for new life. Better life. Just anywhere. Then there comes SHeff to come in. All packed thinking we are going there for sure thing. We just didn’t know what is it gonna take. Coming to Sheff every other day, every time with all our stuff in our car. The job looks promising, accommodation is a struggle. Every single day travelling there and always with the same result. We were still living in that fucking Newark. Useless journeys. There comes the time, when we need to move out. Packed completely for the last time. From now on, we are just booking hotels around the Sheffield. The first one was quite nice, good price, but what about the facilities. More than doubled prices of food. It was a perfect idea to visit local village next day.  Kebab in a long time was a pleasure. Next three nights in Ibis hotel close to Sheff city centre. Just got really sick of it. This hotel sleeping. Nah. Thank you, no more. By the time we are still unsuccessful in accomm and a job. Moreover, our car is nicked. £150 fine is a harmful thing in this situation. Anyway, next day with our bags through half of the city. New job agency, police and finding a car. Aaaah. That was a daft one. No signs or anything, but after a long long period we finally did it. We found it. Just stupid thing that we were 30 mins late so we had to pay £20 more. At least we got our car. (I had no idea I’ll be going there every single day). Again bloody Ibis and the next day the night in the last hotel. This one was really good. And had the best sleep in last two weeks to be honest. Maybe because there was a really nice day next day.

Tak sme prisli, vybavili, zaplatili ubytko a sli na dom. Tam vam len zavolaju, ze vecer do roboty. Teda ja nie, ale konecne je to tu. Domcek velky, pekny, no velmi vela roboty a upratovanie je potrebne urobit. Na dalsi den do novej roboticky. Balit chirurgicke pomocky a posielat ich do nemocnic. Citim sa, ze pomaham ludom. Prinajmensom pomaham ludom, ktori pomahaju ludom.
Na dalsie rano ma zobudi strasny rachot. Idem ceknut dom, ci to nie je nejaky zlodej alebo co. Nic. Idem naspat do postele. Znova. A znova a znova. Ked sa zobudim najdem tri vybuchnute tuskove baterky, ktore sa nabijali prilis dlho. Mam po baterkach, ale stihli mi posluzit, pretoze posluzili vo fotaku, ktorym som pofotil velku cast Sheffieldu. A veru poviem vam, je tu toho na fotenie prilis vela, Neviete kde sa mate skor pohnut. Trojo bateriek mi je malo.

No a Sheffield? Pridte sa asi presvedcit sami. Nech uz vas lakaju parky, luky, priroda, vyhlad na samotny Sheffield, stavby, galerie, muzea, kniznice, restauracie, bary, puby, alebo nieco co inde v anglicku nenajdete. Najkrajsie zenske! Kedze je tu Hallamka (univerzita) je tu velmi vela peknych mladych dievcat, na ktore je malo sa pozerat. J Ale tak to uz pridte posudit sami.


www.sheffieldlife.tumblr.com

sobota 22. februára 2014

A week that should have last forever

Expectations! So many. So big. So huge. I hated every minute of waiting. Anyway, here I am seeing the naked beauty. All these emotions were just sput away in one huge hug. I don't believe that. It's here.
I'm in London. Not such feeling as everybody is supposed to have. Whatever. London streets and pizza night. Way home.
Monday morning, welcome to Sheffield. Interview passed, fucked up with the address. Back home. Nights and days. Green Tuesday. I have mentioned once, it is the best thing to do then. Back to Sheff again. With a little lie in our mouths, we're in. Just that fucking flat. So see you tomorow. Packing, moving, hurry. Late for a meeting, loosing a chance. Next one's not even provided. Madness. Afternoon film and evening beer @ pub. Football supporting and chatty night. Friday, last day. Non-stop night party out. Dead at 3am. Sad. And Skylink. I hate that bus. Loosing sleep. Hopefully, new home? Let's pray for that, because I am already sick of it.
Completely!

I can only say that I enjoyed every single second of that week.
Thank Y♥U!

utorok 21. januára 2014

Comeback

Plny nadseni, par minut do odchodu. Nedockavost. Pomaly uz sedim vo vlaciku na Kings Cross. Metro, a bus Terravison, ktroy tam nebol, neboli tam ani ludia, len ujo v zelenej veste. Nevadi ze stal na opacnej strane stanice. tak v autobuse asi traja ludia a este sme aj odisli o 5 minut skor. Tak som mal nakoniec pochybnosti ci ie som nahodou na Lutone a nie na Stanstede. Ale tak som stastne dorazil, dal kavicku v Coste, docital knihu a isiel spat. Teda som aspon planoval ist spat. Nakoniec z toho bolo asi 20 minut mikrospanku, ale tak po piatich hodinach idem na lietadlo. Let v pohodicke a "Welcome to Slovakia, me."
Sestru som privital ja a nie ona mna. Ale je to odpustitelne, poretoze ju vodic autobusu zabudol vysadit a zaparkoval si. Klasika na Slovesnku. Tak som sa pomalicky dotrepal az do jej utulneho bytiku. V talianskej restauracii som si dal parodiu halusiek a.k.a. gnoccetti con bryndza. Ale chutili. Poobede nakupy, akoze britske ponozky kupovat na slovensku, alebo radler, na ktory som casom zmenil nazor. Chrumky a Slovakia chips. Pomaly sa blizi vecer a 50tkova jablkovica. A pivo a pohar vinka. Zacinam si na to zvykat. Na druhy den skoro rano na vlak a dlha cesta do RK. Tu po mne pozeral vlastny otec asi  minut, kym konecne uveril ze som naozaj prisiel ja. O reakcii mamky ani nehovorim. Ale boli to vsetko velmi prijemne pocity vidiet mojich najblizsich zas a znova. V skole mi pride len usmevne, ked stretnem par starych hlupych ucitelov. No Remco je stale jak pan. Kecacka so starymi znamymi, no 20 minut bolo malo. Obed v mojom krasnom cutkove. Pirohy. Hmmm. No potom sa uz ide do mesta za dalsimi ludmi. Nic nestiham, presne ako som si predstavoval. A uz sedim v pilsneri presne ako pred rokom. Zopar veci sa odvtedy veru pomenilo. Kino a cajka. Pohlady prekvapenych priatelov stali veru za to! Bol som rad byt znovu medzi nimi. Potom presuvacka do Korza a moj prvy BeTon po asi polroku. Clovece. A ze pri akej prilezitosti. Mam novu sestru! Potom este par a pomalicky sa to porozchadzalo. Ideme teda este na kebab. Haha. Kebab. Fakt to tam tak volaju. Joke. Tak a potom domov. Nasledujuce rano ranajky a dalsi panko, ktoreho som dlho nevidel a zmenil sa odvtedy poriadne. Hlavne velmi vyrastol. Maly Richard mi robil spolocnost cele doobedie. Potom som isiel na vlak a prekvapovat ludi dalej. Rozlucka a uz sa ide do Vrutkz. Tu dlhonevideny Rastik a jeho rodinka. Posedenicko a pomaly pokracujeme smer Zilina. Cez ciganov ku starkej. Ta bola cela bez seba a ja vlastne tiez. O par domov dalej bolo len tazke uverit ze mal ktoo kricat "drevina" z pokriku KO-SO-DREVINA KOSODREVINA. Tak sme hned aj vyrazili na akciu roka. Tour de bar vol. 2. Na stanici sa to tam zbehlo a cim dalej, tym viac ludi. Az sa mi nechcelo verit. Tak to len prichadzalo az do poctu 18. A zacalo sa. Prvy bar v zeleziarstve. Zacinam si pomalicky BeTonikom. Pili tam vsetci. Ako aj po zvysok noci co sa mi ohromne pacilo. V druhom bare zvany po novom Oldies, po starom Retro bola uzavreta spolocnost, no ked teta uvidela, ze to zrejme bude pekny ucet tak na predsa len naliala. Ja beton, niekto vodku, niekto ovocie, niekto rum. Kedze som jednak nestihal pit, a jednak kvoli setreni casu som si trosku odtial pozical pohar. Na namesti este spolocna fotka, lampion a islo sa dalej. Treti bar...Emocia. Veru. Rozne emocie tam zavladli. Ci uz dnu, za nou, pred nou, proste vsade. Niektori isli po jedlo, no a ostatni isli do divadla. Samozrejme ze tam potom dobehli aj ostatni. No a tam sa tiez dobre pilo. Potom prisla trojka. Dalsi pohar BeTonu. Stevan si spomenul na hygienu a umyl si zuby vo vodke. Dalej u starca v podzemi som daval dalsi a zaroven moj posledny pohar. Sice som este navstivil Chaplina, uz aj s Branom, Alicou a Dianou, ale pit som uz nechcel. Bol som v akuratnej nalade. Po tomto bare som sa ocitol na pizzi s len jednym mojim mobilom a dvoma dalsimi cudzimi. Nestihal som to ani dvihat a nie este vysvetlovat ze ja som ja. Potom sme sa prebehli cez namestie az ku miestnej autobusovej zastavke. Tu sa kriesil nejeden opity clovek. Odtial sa spolocne uznalo ze by sa uz mohlo zavitat k poslednemu baru na stanicku a zaklincovat celu noc. Tu nam uz bohuzial nenaliali a zavreli bar. Tak sme len chvilocku poseeli vonku a pobrali sa na chatu. Stara znama dlha nekonecna zablatena cesta nahor. Tu len pokazeny ohrievac, zima a Mozart. Rano...nadherne rano. Az do druhej. Potom len po veci a do mesta. To iste miesto, ta ista pizza. Este na cokoladu a clovek sa ani nenazda a prislo to najhorsie. Koniec. Zrazu som tam stal na stanici a odchadzal som prec od toho vsetkeho na dalsich par mesiacov. Az som nakoniec dorazil do Bratislavy kde som si uzil vecer s Betkou. BeTon, Tullamore, Kebap a tatarak. Tak som mal pekny vecer za mnou. Na druhy den rano uz len posledne ahoj cau a stojim na letisku. Pridem domov a strih. Znovu zijem moj klasicky anglicky zivot. Tesim sa znovu na dni na rodnom Slovensku. Tentoraz sa uz ohlasim. Slubujem.