sobota 22. decembra 2012

Koniec sveta

Prišiel ten osudný dátum! 21.12 2012 Pre niekoho osudný... Ráno sa zobudím, idem do školy. Nuda, čo tam budem - idem domov! Na chodbe Les koledas v podaní pánov učiteľov, harmonikárov! A tak... Domov, spoveď, domov. A nahrávame koledu! Little drummer boy asi na 15ty krát, ale nakoniec predsa len. No a zbytočná cesta do Tesca, ale potom nahrávame koledu po druhé. Mega! Videjko ako zadarmo. Lístky sú jednoznačne naše! :) Potom doma a som pán učiteľ. Učím na bicích. Ja, čo neviem udržať základný rytmus. Hihi. Ale snáď pomohlo. No, a človek si chce pozrieť film 2012, aby vedel že čo ho čaká v najbližších hodinách, ale nedá sa! Keď ti típek zavolá, že poď vypiť.Ja nepijem! A Tesco! Alkoregál. A bezdák že ja som najlepší na svete v boxe! Aj v aikide (aspoň myslím že sa to ta volalo). A Braňo sa chcel s ním biť. Asi má nového najlepšieho kamaráta. No a sme pred Korzo. Dnes nepijem. Asi hej. Hovädá! A potom prídu východňári (radšej tu niečo nenapíšem). Ale na druhej strane típci. Aspoň vysmiati. A potom príde cigánik, že kúpte si pohľadnicu za dobrovoľný príspevok. A všetci si kúpili a vypísali. Malý pán. Že nepije ani nefajčí. A že požič euro, chcem si kúpiť anjelikov. Kávo, ty už nepi! Išiel som do Korza, ale pozor! BOL SOM OPITÝ! Inak by som tam ani nevkročil. Ale úprimne? Neľutujem, že som tam išiel. Veľa známych a dobrých ľudí. Ale potom ich bolo že ešte viac! A potom ešte viac! Wah! To už bolo moc! No a tak, čo vám budem. Proste dlhé hodiny strávené v kruhu najľudí (aj keď síce v Korze, ale aspoň to neopadlo ako posledný krát). A tak. Daevoo [dejvó] čo ten porobil... ŇA! Tak som skončil pri stromčeku a navyše sa zasamovraždil, keďže musel ísť potom so mnou do Caracasu, kde v živote nebol a nikdy ani nechcel. No a tak sme všetci skončili v Caracase. I bet you look good on the dancefloor. Žeby? No a tu opäť veľa známych. Ale teraz tu boli hádam všetci na svete čo poznám. Celé mesto! A zasa som v mínuse. Toto sa môže stať iba mne, keď som opitý. No a tak. Všetci sa kdesika rozutekali, tak sme sa asi polhodku vychytávali. A keď sme sa predsa len našli, nastúpili sme do imaginárneho taxíka, a chceli odísť. Potom prišiel chalaň na aute, ale tak rýchlo nás otočil, že som nechápal! No a to je vlastne to, ako som ja prežíval koniec sveta. Skončil som opitý v Korze a Caracase. No život toto! A vlastne ešte dodám že keď som došieu domov nažrau som sa halušiek a šieu spac.

---> sranda deň <---

utorok 4. decembra 2012

Prečo sú najlepší najlepšími

Človek príde o polhodinu skorej domov a pozrie si záznam z koncertu The Subways z Grape. No, nie je to síce bežné, ale práve toto sa mi dnes stalo. A uvedomil som si, že to nie sú len takí obyčajní ľudia. Prečo? Pre toto:

Tak pekne postupne zaradom prejdeme jednotlivých členov:

BILLY LUNN - Chalanisko so zakaždým inými vlasami, plný energie a elánu. Na koncertoch to vždy odpáli naplno a užíva si ich plnými dúškami. Skákačky a behanie zo strany na stranu sa už tak trochu stali tradíciou. Neviem si ho jednoducho bez toho prestaviť. Prejdime ale ku jeho výkonu. Umenie s gitarou? Musím oceniť, že ide bez doprovodu druhej gitary a to dokonca aj sóla v niektorých pesničkách, ktoré síce neprekonajú Metalicu (for example), ale perfektne sa hodia do pesničiek. Krátke, nie moc náročné sólička. A to sa mi na tom páči! Ale jednu úžasnú vec, čo dokáže s gitarou a čo sa musí oceniť, je vymýšľanie pesničiek zmysle akordov, ako nasledujú za sebou! Je to mix barových, akustických a power akordov, ktoré dokonca nejdú ani v nejakom obyčajnom trápnom obúchanom rytme, ale perfektne vytvárajú melodickosť piesní. No a čo sa spevu týka, no tak toto je jeho highlight! Spôsob, ako prechádza do výšok a späť je úžasný! Pekný čistý spev, s veľmi veľkou frekvenčnou diferenciáciou (to čo som dal xD). Práca s publikom je super. Často sa dokonca prihovára aj v miestnom jazyku, čo sa mi veľmi ľúbi.

CHARLOTTE "MARY" COOPER - Dievča mojich snov! Jediná blondýna, ktorá je skutočne pekná! Awww! Škoda reči! Tiež parádne predstavovanie na pódiu! Cítiť z nej energiu. Práca s basgitarou? Dokonalá. Neskutočné skvelé basové línie v mnohých pesničkách, super držanie, a výborné hranie! No a vokály? Tak toto je orgazmus bez sexu! Krásny, jemný, čistý hlások! A navyše s niektorými basovými riffmi (Girls & boys) jej ten spev ide úžasne! Sám mám s tým veľké problémy! Ale o dokonalom netreba veľa písať. Dokonalé hovorí samo za seba!

JOSH COOPER - Človek by si pomyslel, že je to nevýrazná osoba. Len nejaký doprovod. Ale tento bubeník, čo v skutočnosti stvára je nevídané! Nikdy to nepochopím! Neovláda 500 činelov a 200 prechodov (viď Iron Maiden alebo kto), ale dokáže zahrať také bicie, že je to jednoducho neskutočné! Umenie nie je ovládať veľa a využiť málo, ale využiť veľa a ovládať málo! Aby som upersnil, jeho súprava sa skladá z: Kopáku (Bass drum), kotla (Floor tom), rytmyčáku (Snare), jednej Ride a tamburíny. Áno, vidíte dobre! Nemá ani jeden prechod, dokonca ani len hajtku! Jemu proste stačí jeden činel! A s týmto, čo dokáže spraviť, je fascinujúce! Opäť s vymykáme otrepaným rytmom. Dá sa dokonca povedať, že Josh, má svoj vlastný rytmus, ktorý je len ťažko napodobniť!

A nakoniec celkovo kapela The Subways? Sú to páni muzikanti, to sa musí uznať! Vedia spraviť veľkolepú show, na ktorú len ťažko zabudnúť (čo vlastne neni ani možné). Byť na koncerte a netancovať? To je ako kúriť pri otvorenom okne. Dokonca ma trhá už pri obyčajnom počúvaní. Kto nezažil "Circle pic", ten sa ešte nenarodil!

A s touto kapelou, s týmito úžasnými ľuďmi som sa odfotil. Dobré nie? A s Billym som sa dokonca chvíľu aj rozprával. No, tých nesplnených snov už nie je až tak veľa...





A inak pekný advent!