štvrtok 21. marca 2013

Chvíľka poézie

Óda jari


Len prš, prš. Nech zmizne to biele svinstvo.
Nech vody prúd odnesie hnusotu z tejto Zeme,
nech opäť trávička vykukne na povrch,
nech prebudí sa všetko, čo práve drieme.

Veru, už sa ľahko poletujúce vločky 
premenili na jemne padajúce kvapky.
Tak nech ožije všetko farebné,
čo je darom dané od Zeme matky.

Blíži sa jar, blíži sa leto
a vešiaky sa ohýbajú pod bundami.
Rozjasaný letný úsmev
skrášľuje tých, čo sú ozrutami.

Už mi celkom drbe, 
z počasia, zo školy, z práce.
Dosť bolo zahraničných vecí!
Chcem niečo domáce.

Denne sa pozerám do tvojich očí
a nedokážem pochopiť
že si len obyčajný človek
ktorý sa nemal narodiť.

Rozumieš čo ja chápem?
Nerieš sa do mojich problémov.
Mohol by som zajtra skapať
alebo túto báseň nazvať novelou.

Svet je veľký sťaby problémy.
A keď zafúka severák
prifúkne bolesti sveta
a nastane nevera.

Som básnik bez rozumu.
Hľadám tú svoju cestu.
Blúdim len tak životom
až k najvzdialenejšiemu miestu.

Neviem či sa mýlim
a či vôbec dýchať mám,
no v jednom som si istý:
O chujovinách nesnívam.

Začínam byť nerozhodný.
Skúsim to nejak skoncovať,
zbaviť sa všetkej zloby,
na srdce vlastné poľovať.

Nesnažím sa byť tvoj idol,
snažím sa len uniknúť
pred samým sebou,
tomu hnusnému zvyku.

Všetko je zlé a všetko je márne.
Niet už nádeje na tomto svete.
Ak chce život písať podobné básne,
stačí usnúť pri marihuanovom kvete.


utorok 19. marca 2013

Dni

Celé to začalo spontánne. Jeden telefonát že či nejdem na chatu. Mala byť pôvodne až v piatok, ale tak nakoniec bola o deň skôr. Maturity boli predsa zvládnuté viac-menej úspešne. (to som bol dokonca viacej nervózny pred zápasom s Realom ako na maturách) Tak teda že za pár hodín na bus. Nakoniec spolu s Daewoom hypka, a odtiaľ všetci štyria spolu s Táňovcami na Podsuchú. Vyjdeme, počkáme posledných a môže sa rozlievať. Začínam decentne s vínkom. Prvá fľaša Saviňonu padla v priebehu niekoľkých minút, tak som teda prešiel na biele. Do toho kokosová vodná a prišlo mi mierne nevoľno. Trochu molekúl čerstvého vzduchu pomohlo a tak som sa teda vrátil. Tu už boli všetci opití pokapatí. No Dejva som nemusel ani len budiť aby si šiel so mnou vypiť a už držal fľašu s pohárikmi. Strašne veľa za strašne krátku dobu sa vypilo.  No tak veľa hodín zábavy a posteľ. Nepekné ráno. A ja dokonca stíham bus a ísť do školy ešte. Reku neváham. V škole celý zakrcaný po opici. Dlhý deň...

A tak nastal piatkový večer a pískačka v mojich rasta najkách. Ešte do Tesca po maslo a mlieko, ktoré som včera prehral, a ide sa na piuko. Pred Dubčekom sme hneď zničili jednu bejsbolku a išli sme dnu. Dejv po včerajšku nezvládom a namieril si to domov. My sme išli po dlhých minútach smiechu a schyzy za ním.

Voľná sobota. Asi posledná pred poriadne dlhou dobou. Tak si ju teda užijem najlepšie ako viem. Futbal, futbal a zas raz futbal. Po porážke City s Evertonom som bol "over the moon". Teraz je to 15 bodov a ja si nemôžem priať nič viac, ako čo najpríjemnejšie ráno po oslavách dvadsiateho titulu.

A tak prišlo prebudenie do krásneho nedeľného rána. Počasie bez obláčika ma vyhnalo na Radičnú. Reku, pekná to túra. Tak som sa teda pokochal slovenskou prírodou. Pizza v "komíne" [Camine] a doma už len výkvas s hudbou od The Hives, Sex pistols a Ramones. Ešte spoznávam malého Riška a odchádzam na Klusa. Ach! Čo vám tu budem písať. Krásne dve hodinky krásnej hudby, a geniálneho gitarového umenia vyvolávali vo mne pocity šťastia a radosti vo veľkom štýle. Brutálny pocit z koncertu sa zniekoľkonásobnil po dohraní českých géniov, keď nastala autogramiáda. Pekne som si počkal nech sa dostanem na rad ako posledný, nech s ním hodím ešte menší kecík. A tak s Tomom som sa chvíľu porozprával, popodpisoval, a taktiež s Jiřím, najlepším československým gitaristom, som strávil pár minút. Po tom, ako som ho vychválil do nebies, vyžobral som si i dve trsátka. Fotečky, ďakovačky a smer domov. Úžasný pocit z pánov hudobníkov. Skromní, pokorní típci, ktorí si zo slávy nič nerobia. Jednoducho obdivuhodné. Moja cesta domov bola hádam tá najkratšia v mojom živote. Ešte so zvukmi Klusových pesničiek v hlave som rezko kráčal smerom domov. Ani som sa nenazdal a bol som pár metrov od domu. A to som sa celú cestu usmieval. (asi som vyzeral ako debil, ale bol som šťastný). Tom má úžasný zmysel pre humor. Dokáže neskutočne pobaviť (hlavne keď improvizovane skladal pesničku o makovníku priamo na pódiu a to v rockovom štýle). Každopádne som spokojne zaspával.

Prišiel pondelok a opäť ďalší nudný školský deň, ktorý som si trochu skrátil. Tak som sa celý čas bavil s novým fónom až dokým mi nepríde SMS že H2O. Tak teda sedíme, kalčetujeme... Smer Korzo, hm... ale no veď nebudem kaziť partiu. Tak tu len tak sedíme a ako blesk z jasného neba skrsla myšlienka. A tak som zapísaný na turnaj v stolnom futbale. A to s najlepším parťákom na svete! Ideme si jednoznačne po výhru! No a potom ešte schyzy s fízľami a obláčiky...

Ďalší deň. Nenávidím utorky. 9 pošahaných dlhých hodín v debilnej škole. Ráno proste nejde bus tak mierne meškanie a zas dlhé nudné hodiny. Konečne padla tretia a cesta domov. Doma len rýchle čachre-machre a ide sa do Žiliny. Pár minút s človekom, ktorého milujem najviac na svete a môžme ísť do divadla na "Rozhodcov". No. Toto predstavenie... Poviem asi len toľko: Páni nie sú pánmi náhodou. Práve tu som pochopil čo to znamená byť profesionálny herec. Po tomto dni ožila vo mne vášeň k divadlu a to dosť výrazným tempom. A prečo bolo vlastne tomu tak? Spáchali to len traja ľudia. Najlepšia arbiterská trojica, ktorá kedy stála na doskách - Tomáš Maštalír, Vladimír Kobielsky a Branislav Bystriansky. Títo páni mi pokazili ústa. Už ma bolí aj smiať sa. Rehotať sa až tak, že mi vyhrknú slzy, tak to som už veru poriadne dlho nezažil. Sú to jednoducho majstri vo svojom remesle. A to, že aj majster tesár sa občas utne, bolo krásne spríjemnenie nenahraditeľného večera! Improvizácia im zjavne nerobí žiadny problém. Jednoducho nemám slov. K tomu asi fakt netreba nič viac písať. Úžasní traja herci. Padlo toľko vtipných hlášok a situácií, že je nemožné zapamätať si ich. Divadlo je úžasná vec. Milión krát lepšia ako film. Sledovať všetko čo sa na javisku deje, všímať si každý jeden detail každej jednej postavy. Je to o neopísateľne lepšie ako sa len pozerať na prázdnu obrazovku, ktorú vám predostrie režisér. A navyše s mnohými, niekedy až prehnanými efektami. Predstavenie bolo asi to najlepšie čo som kedy videl. Tobôž pre mňa ako rozhodcu. Dosť bolo superlatívov. Veď však sami to poznáte, že žiadne slová nestačia opísať zážitky.

I LOVE MY LIFE!

utorok 12. marca 2013

It goes on...

I haven˙t finished the maturita exam yet, so here is another one: Preparing for English.

The enviroment




The world is becoming worse and worse place to live thanks to bad environmental problems. People do not care about their future. They are doing just few things to stop this situation, but despite of this the bad situation is increasing fast. 

Some organizations are trying to help the system. NATO, OSN and many others are well-known all over the world. They are keeping countries in peace and want to avoid the next world war. Some countries help the poor ones, for example by some financial support. However the society knows the problems and damage of these problems. They also know the way how to fight against this, but just few of them are applied. In fact, they still can breathe, so what is the problem? 

On the other hand, if nothing will change, there will be no oxygen for us. For example acid rains, which are created by air pollution, damage the rain forests and kill the trees and soil. Some endemic animals are losing their home and that is the case of disappearing some kinds of animals. Another dangerous thing is ozone layer, which is getting smaller permanently.

We should realize that we will not survive this way. Mainly the politicians should start to do something with those problems. Only they can ban the amount of passed pollution. We need factories, but are we going to suffer for them? I would not like to.




Je to vyše 230 slov a dajte mi už pokoj s touto témou, lebo sa pokrájam!

pondelok 11. marca 2013

Pred maturou...

Toto je príprava na maturitu... o 10 hodín maturujem.

Žiaci pred maturitou (úvaha)


 Mladý človek si toho preskáče najviac práve na začiatku svojho života. Práve ešte keď je nedospelý, učí sa najväčšiemu množstvu nových vecí. No ten najdôležitejší bod nastane až na skúške dospelosti - maturite. Píše ju takmer každý žiak a nik sa tomu nevyhne. Všetci vedia čo ich čaká, no každý sa pripravuje po svojom.
 Ako taká príprava vyzerá? Rozhodne to nie sú len dlhé, nekonečné hodiny učenia sa. Príprave podlieha množstvo iných vecí. V podstate celé 3 roky gymnázia sú venované práve príprave na poslednú skúšku. Je to obrovská výzva pre všetkých študentov. No každý si hľadá tú svoju vlastnú cestu za úspechom.
 Mnoho úspešných žiakov má učenie v krvi. Učia sa takmer na každú hodinu a sú otvorení novým veciam. Takýto typ študentov má nesmiernu výhodu v tom, že robia to, čo ich naozaj baví. No takých je bohužiaľ len málo. Drvivá väčšina je skôr typom príležitostného žiaka. Učenie týmto ľuďom ide len vtedy, ak sú k tomu donútení. Moc im učenie sa nevonia, no keď sa do toho pustia, tak im to ide pekne od ruky. No a je tu takisto aj tretí typ žiakov, ktorí sa neučia takpovediac vôbec. Prípadne nevedia ako na to. A to je najväčší problém.
 Každopádne nik sa nesústredí na maturity tak naplno, ako to býva tesne pár dní pred skúškami. Človek si ani neuvedomí, a v priebehu malého okamihu je osudný dátum za dverami. Nie je potrebné zbytočne sa stresovať a nehať si prevetrať hlavu, alebo skôr stihnúť sa naučiť toho čo najviac? Každému to však vyhovuje inak. Niektorí sa možno naučia tesne pred testom a keď máte svoje myšlienky položiť na papier, zrazu vo vašej hlave nastane akýsi blok a nie ste schopný vyprodukovať ani len jedno slovo. Naopak tí, ktorí uprednostňujú psychickú prípravu v posledných hodinách, môžu pohorieť práve na vedomostných otázkach. Je to otázka každého človeka jednotlivo. Človek sa musí jednoducho vycítiť, čo práve potrebuje.
 Majme na pamäti že žiaci nepíšu maturitu len sami pre seba. Sú taktiež vizitkou svojich učiteľov. Tí sa po celý ten čas snažili vtesnať do vašich hláv čo najväčšie množstvo informácií. Je už len na vás, koľko z nich ste boli ochotní vstrebať. Je to skúška dospelosti. Skúška, aká tu ešte doteraz v živote nebola. Zvládnutím maturity sa stáva z každého žiačika dospelý človek. Je to obrovský krok do života. No budú tu aj ďalšie prekážky, ktoré bude potrebné prekonať. Prekážky ako prijímačky na VŠ, bakalárska práca, alebo aj takzvaná diplomovka. Takisto bude veľkou výzvou aj prvý pohovor o nové zamestnanie a mnoho ďalších vecí. Maturita je teda skúška, kde sa ukáže vaša dospelosť.
 V deň tesne pred prvými písomkami si všetci vypĺňajú posledné hodiny po svojom. Mnohí sa učia ešte posledné informácie, niektorí len oddychujú nemysliac na nasledujúci deň, no a tí ostatní majú dostatok sebavedomia. No určite je to trochu odvážne pristúpiť k maturite len výhradne so svojimi vedomosťami. Je pravdou však že veľmi veľa žiakov na to má.
 Aké sú teda nejaké ďalšie spôsoby pre lepší pocit pri písaní? Určite nemôžme zabudnúť i na fyzickú stránku. Svoje telo musíte mať v absolútnej pohode a nevystavovať ho stresom. Hoci to sa tu zrejme nedá. Dôležitou súčasťou je dostatočný príjem jedla a nápojov. S plným bruchom sa predsa lepšie rozmýšľa. Takisto nie sú nevhodné rôzne energy drinky a podobné povzbudivé nápoje.
 Rodina, kamaráti i učitelia sú zvedaví po výsledkoch, ktoré dosiahnete. Je to preto pre vás veľmi dobrá vizitka. Určite si každý jeden praje najviac zo všetkého pri svojom rodnom čísle vidieť číslo väčšie ako tridsaťtri. Verím, že sa to všetkým z vás podarí minimálne natoľko, že budete sami so sebou spokojní.
 Stres je len zbytočnosť, ktorú si privolávame vlastnou hlúposťou. Treba preto pristupovať k maturite s chladnou hlavou. Veď svet sa predsa nezrúti, ak niektorí z vás nedopadnú zrovna najlepšie. Treba všetko brať s nadhľadom a všetko bude fajn. Vám, i vašim nasledovníkom prajem len tie najlepšie výsledky a veľa šťastia!

nedeľa 3. marca 2013

Donky a všetko ostatné

No, na base som sa začau učiť riadnu vec! Ale šak dakedy uvidíte. A trip na Kriváň. Hm... radšej knihu. Hovädo Rasťo! O tom potom. Alebo radšej už nikdy. A že hej. Štvrtok pískačka a tak... Dobre poďme prejsť už ku niečomu normálnemu.

Pijatok - Rasťo ide prísť. Poďme šecja vonka! Nikomu sa nechce, ale predsa len sa niektorí nechali prehovoriť. A že dobre urobili. Tak pomaličky do mesta - začíname s radleríkom. Wah, mesto. Dejv a Brano už waitujú na nás. A tak si stojíme len tak 15 minút. Príde ešte aj polárna líška, ktorá breše. Ale veď už je jar, dámy a páni. Dobre, poďme dade. Dubčeka sme nejako prekráčali až sme sa dostali ku dverám s matným sklom, svetlami, nápisom Rio a A4 kde bolo napísané Kozel 60 centov. Že poďme čeknúť nový bar, alebo respektíve herňu, to je jedno, hlavne že je tam lacné pivo. Tak teda vchádzam prvý. A zrazuuu WAU pocit! Všetko červené ošatené do vlajok najlepšieho klubu na svete. Proste sme objavili Manchester United pub! WHAT? O tomto som celý život sníval a ono to je priamo v RK a rovno na námestí? MINDFUCK! Som sa cítil ako v nebi. No viac vám rozprávať nebudem. Lebo ak ma budete hľadať, tak budem sedieť tam a sami uvidíte. No tak po fajnom pivku ešte do pilsnera okúsiť. Tabuľu už opravili. A tak... Na radiátoroch sušia drevo a tak... Opäť po fajnom posedeníčku sme boli vytlačený záverečnou. A tak sme sa išli celkom najesť, keďže sme boli hladní. Kebab do ruky a hranolky. A poď do Korza. Tam len otočka a smer Caracas. Heh. Let's dance! Som zadensil asi na 3 pesničky. A keď dali Polemic som neveril. Jednoducho v Caracase sme ziapali Ona je takáá no totoooo OOO OO! A potom obyčajný strih v hlave debila. Radšej nebudem o tom hovoriť. Tak nastalo ráno. Nepríjemné ráno. Ani nie z predošlého dňa, ale ale čo mi ráno oznámili. že za polhodku buď na umelej. A mne sa tak chce. Ale prežil som nejako. A som skoro aj Donovaly zmeškau. Ale nezmeškal. No a tak. Vlastne už je sobota. Takže..

Sobota - Vychytávka s típkami v Tescu. V meste máme zopár minút, tak teda poďme skočiť do Ria! Why not? Tak a zas raz pivko v najúžasnejšom bare na svete. Ale tak čas tlačil a ideme na bus. Postojačky až na Donovaly, a tu vystúpime, všade sňahu a zima. A lyžiarov tam bolo ako na Donovaloch. No tak sme pomaličky zišli a už s príchodom som zaidentifikoval prvé tóny Billyho. Prvý rad, ako vlchká 15-ka. A potom odísť v najlepšom? A ešte aj vypiť? Are you fucking kidding me? Proste Billy Barman hrá Nebuď hlúpa od zóny a oni odídu? Whatta fuck? Tak menšie pogíčko. A tak skvelý Billy skončil a tak dávame fottkuuu s Ďurim po kocíku. No a tak, že teraz slniečko? Tak poďme vypiť radšej. V reštike sadneme ku dákym dvom, lebo preplnenô šecko. Tak tí radšej odchádzajú. No tak sme si sadli asi 15 ku jednému stolu. Proste challenge accepted. A obsluhoval nás Bruce Willis (či jak sa píše) respektíve Stanham (či jak sa píše). Proste jedným slovom kuriér. Ale klasik je to riadny, to sa musí uznať! No a tak po čajíku každý. A iné veci. Heh. NO tak tu sme teda pobudli hodnú chvíľu. (nedá mi nespomenúť opitého agresívneho Matla) A tak no... Chystalo sa najväčšie pogo večera. Jednoducho Highlight Topfestu. Fuera Fondo. Znovu pecka rytmus a indivindi pogíčko. To vie len FF. Tak teda niekoľko minút super fajnovej hudbičky. No a po koncíku opäť fotečky a rozprávame ma s típkami. No a zas raz naspäť do teplúčka za alkoholom. No a potom že opitým sa nechcelo na Hex, tak ja aspoň na pár pesničiek. Hlavne sa mi zapáčila táto. No ale zima ma donútila opäť sa schovať. No. A som späť. To už bolo celkom dosť hodín a chystal sa posledný bod večera. Polemic. No tak zhrniem to do jednej vety. ˇuplne najviac najmega najpeckovo najsuper najúžasnejšie najviac naj naj naj naj! Jednoducho ľudia! Proste nemám slov! A time to go home. Goodbye!

Škoda, išiel by som aj o rok... ale to ja už budem niekde inde :)