Neobyčajne obyčajný koncert sa obrátil v nezabudnuteľnú noc! Ale pekne poporiadku...
Dozvedám sa, že na KvasFeste v Mikuláši budú vystupovať okrem Zóny A aj The Fialky. Nikoho sa nič nepýtam a už držím lístok. A prišiel piatok!
Zo školy domov, z domu na vlak! Ready for night, let´s pogo! Vo vlaku zadara, som v LM. Už konečne mala prísť Zóna! Už to bolo tak blízko! Najprv že pôjdem do hudobnín, samozrejme že sú iba do piatej! Tak idem pokukať po niečom ďalšom, no skončím iba v hypke. Ježiši Márja, zas raz potešili ŽSR! 40-minútové meškanie. Tak Šulo s DaWeesom prišli nakoniec o niečo neskoršie. Hneď privítanie Sangriou. Ideme dnu! Hneď pri vchode odznaky a hybaj. Kubo ti zavolá že povedz mi akordy na Život. Nieee! No! Hm... Before the zero day. Tak reku že čo ideme? Do hypernovy! Slaninový rožok, ďalšia sangria, petardy xD a no heh... no idem na informácie, kde bolo asi 500 ľudí, ktorí si tam kupovali. A že "Prosím vás..." a všetky oči na mňa! LOL A že "Nemáte ťapku?" Zomieram! No a tak... ideme do tunela. Čo to popijeme a reku už by sme sa mohli pomaličky aj pobrať na Vandalov. Fajné pogíčko na posledné dve pesničky (lebo sme trochu stratili pojem o čase). tak sme išli znovu do tunela! A naspäť. Prídeme a znovu odznakyyy! proste už druhý som potiahol! A stále dookola s bundami a mikinami. Boli snáď každú hodinu na inom vešiaku!. No ale teraz proste vec, na ktorú som sa riadne tešil.
The Fialky! Kapela z čiech, ktorá vie dostať ľudí do pohybu! Parádne pogo na skvelé punkové pesničky. Proste užíval som si! A to pogo! Bolo krásne tancovať tento úžasný tanec s toľkými dievčatami a hlavne s toľkými redheadkami! A hlavne keď spustili "Proč nechceš tančit se mnou, spadneš oni tě hned zvednou je to vážně skvělý je to vážně OUKEJ OUKEJ!" Znelo mi to ešte veľmi dlhú dobu v ušoch! A asi nie len mne. No tak koncert sa skončil a teda idem za basákom, že daj mi trsátko, a whueej! Mám ho! DaWeed paličku (ktorú už nemá) a Šulo trsátko od gitaristu (ktoré už nemá). No tak čo teraz? No čo asi! Do tunela! A konečne Matlo prišiel na vlaku s 200-MINÚTOVÝM MEŠKANÍM! Ďakujem vám ŽSR sa špičkové služby! Nevermind! Tak teda už aj s Matlom na Zónu! Pri vchode už tradične odznak (tentokrát som si prilepšil až o dva). A už v dave čakajúci na pogo! Vybehne Koňýk a spol. O5 parádička pogo. No tentoraz už len s rezervami. No to bola proste Zóna! Nedalo sa nepogovať viac, ako dve pesničky! No a myslím, že nič nemusím dodať k tomu, keď začali hrať "Nezmestím sa dnes do svojej kože!". Pogo, na ktoré som čakal od 10.12.2011 kedy si ho znovu zopakujem. Najmegasuperpecka! Atakďalej. No keď začali spievať "Daj sa do boja" zopár vymletých hláv to vzalo doslova! Ale ďalšia pesnička bola tiež o nich - Nezmením sa! Oni sprostí zostanú aj naďalej! Dokonca tú ich sprostosť sa ani nepodarilo vymlátiť s tých vyholených hláv. Pre tých, čo tam neboli a nechápu, ide o to, že pár náckov sa pochytilo s pár punkáčmi a strhla sa mela. Nevidel som to, ale ževraj to bol riadny fight! No asi musel byť, keď dvoch odviezla sanitka... A kvôli tejto chobotine musela Zóna prestať. Tak že ideme aspoň na pivo. Ako si tak čakám v rade, tak bubeník od Zóny mi porozprával čo sa vlastne stalo, že majú ešte ďalších 10 pesničiek na sklade, no že ich už asi nebudeme počuť. Tak si aspoň pri pivku posedím, keď tu telefonát! idem von! A tam ako anjeli z čistého neba prišli dve krásne slečny! Tak a o zábavu na zvyšok večera som mal postarané! Že idem za chalaňmi a oni si tam hrajú na gitare s Revom. Som neveril vlastným očiam! Že poznáš Biele Možno? A Controll? A Zónu A? Jednoducho haluz! A už chcel odísť, ale bol by som dobrý cock, keby som si nezahral na jeho gitare nádhernú zákernú a Luciu. A basák! Poďme sa s ním odfotiť! No, je mi strašne veľmi ľúto tej fotky, ale čo sa dá robiť! Tak reku, už nás pomaličky vyháňali z kulturáku. Tak ok. Kam teraz? Smer kolotočovo! Budú tam Fialky aj Zóna! Tak idemeee! Prídeme a típek z Fialok si prisadne. Akože 15 minút vkuse sa smiať musel každý, kto tam bol! Kráľovná stolu a Mona Líza. Ja mám dosť! Ešte teraz sa smejem! A potom najväčšia dilema roku 2012! Komu dať oznamko? Mám iba jedno a bolo ich tam 6! No tak som sa teda nakoniec rozhodol. A potom prichádza Koňýk! Čosiiii! Sedieť s touto legendou za jedným stolom bola pre mňa česť! Tak sme pokecali a potom nás slečny opustili. A s Koňýkom pokračujeme v debate o živote. Rozprávať sa s človekom, ktorý znamená moje detstvo, ktorý mi určil môj smer života, ktorého považujem za najväčšiu legendu punku! Rozprávať sa s ním a popíjať pivo je to naj čo sa mi mohlo prihodiť! Ešte pred pár hodinami by som si to nevedel ani prestaviť a predsa to bola pravda! A dozvedel som sa toľko zaujímavých vecí, ako to, že jeho dcéra, bola na RHCP v Prahe, že chodil so speváčkou z kapely Živé kvety a vlastne po jej rozchode vznikla pesnička Lucia, ako vznikla pieseň chleba, jeho názor na Konflikt a mnoho ďalšieho... Ak by som ho mal opísať pár slovami tak by som povedal že je to jeden inteligentný človek! No čas nás súril, lebo rýchlik nepočká! Tak teda rozlúčenie a smer stanica. Ešte stále mimo z toho ideme do vlaku. Matlo style, tentoraz aj s Matlom! Nakoniec všetko v pohode! Ideme ku Stanovi! Najprv klopeme na zlé dvere, potom hulákame koledy, hráme na rozladenej gitare pesničky Kosodreviny, dokopeme Matla, vyzváňame a klopeme cudzím ľudom, útek a ešte aj vonka zvoníme! Toto všetko o tretej ráno! Tak tí susedia museli mať ale poriadnu radosť! No ale potom konečne upršaná cesta domov! Celý premočený som volačo zožrau, hodil sprchu a zaľahol!
Jednoducho koncert, ktorý mi zostane v pamäti ešte veľmi dlhú dobu! Išiel som s prázdnymi vreckami a vracal som sa s toľkými zážitkami, že sa to nedá slovami povedať! (a ešte aj štyrmi odznakmi)
V poslednej dobe sa udialo mnoho vecí. A keďže si človek zvykne pamätať najviac z tých najčerstvejších vecí, začnem retrospektívne (dyg, za slovo som sa naučil v škole).
Koncertík WALTERA SCHNITZELSONA & VETROPLACHU!
Ráno pískačka, doma haluze, a ide sa! Hneď join to small group. Malá kopa pýta viac. Potočíme a na Waltera! Ladenice ale nakoniec to rozbalili. Jednoducho neopísateľná hudba! Je to akobysompovedal "iná" kapela. Je to proste slovenská kapelka spievajúca po anglicky. Človekovi by to mohlo (aspoň sčasti) prekážať (výnimkou samozrejme No brake alebo Airfare). Nieže by spievali zle, alebo by som im nerozumel, ale len zanedbateľná menšina vie napodobniť nenapodobniteľný akcent. Chcem týmito žvástami vlastne povedať, že spev nie je to prvé čo si na WS všimnete. To prvé je tá energická skvelá hudba. Spev zaregistrujete len ako nejaký sprievodný jav, prípadne započúvanie sa do textu. To je u kapiel veľmi výnimočné! A spôsob vystupovania je super! Basák jednoducho dával jedna radosť! Pár slovami by sa dalo povedať že táto kapela má budúcnosť!
Zase von na ďalšieho a vymletí dnu. Vetroplach už hral a pomaličky sme zapadli do davu. A o5 koncert skvelý v tom, že som bol viaczmyslovnímajúci! Jozefovu basu som si užíval ako... proste moc! A koncert sa zdal dlhší ako v skutočnosti bol (Čína). Ešte som aj super ľudí stretou! Po konci tohoto všetkého som bol high aj bez drog. A Jozef mi aj odznak pochválil (asi preto lebo to bol odznak s jeho podobizňou). Ešte som poďakoval hlavnému Walterovi za koncert a išlo sa domov. Trochu zdĺhavá cesta ale nakoniec sme dorazili.
No a pekne sa mám!
Len tak (ne)obyčajný Piatok!
Ráno odchádzam na Duchovnú obnovu, že si ani peňaženku neberem však že aj načo? Do kostola? Pche! Vyjdem z domu vonku sňach a do toho mi hrá toto. Že to bol aký skvelý pocit chodiť pomedzi padajúce vločky s touto hudbou v ušoch. Prídem a uvidím basu. Som sa skoro rozplakal. Kým ten farár rozprával som len počítal minúty a nevedel sa dočkať kým si zahrám! No už ako to dopadlo bolo priamo úmerné našemu skúšaniu, ale páčilo sa! A hybaj odtiaľ hneď na skúšku. Ešte stop off v Kauflande a potom do skúúúšobňe.Dlhé hodiny hrania, super hrania, a ide sa domov. (Zasa ten debil autobusár. Prečo chodí stále ten istý?). A že pome do Žiliny! Why not? Mama, idem si len po peňaženku a idem do Žiliny, čau! Vláčiková fajná cesta a stretko s chalaňmi. Spití ako drúbež a típek že "Nemáte cigaretu?" "Nie, my iba pijeme" "Tak mi dajte aspoň napiť" "No, my sme už vlastne dopili" "A ja som tri roky spieval v kláštore" "Dobre, čau" A Muzzicericus. Vo vchode Auparku hneď típek so sluchádlami že čo počúvaš. A že Jazz, ale bol to riadny típek! No a v muzikeri pokúpili čo sme chceli a ešte aj na gitarkách zahrali a išli. Cestou Trolcov burger a la mňama. Znovu Chill na našom miestečku a rétorika. Jednoducho mega! A potom ešte pri Cyrilovi a Metodovi zaspievali, pofotili a išli! Pekne! Hry o odznaky (Nenávidím ťa Matlo!) a tak... Dobre nám bolo!
Tak som teda ráno o osmej odchádzal na duchovnú obnovu a prišiel som o pol jedenástej zo Žiliny! MILUJEM SVOJ ŽIVOT!
A ešte asi milión vecí, ale pre krátkosť času a krátkodobú pamäť to doplním (ak vôbec niekedy) potom!
