Farebná

Závidím bláznom. Oni aspoň o tom netušia a všetci naokolo sa tvária že im pomáhajú. Alebo chcú pomáhať. To je jedno. . Avšak ja sám si neviem pomôcť. So mnou je to horšie. Ja som sa tiež zbláznil. Som jeden z nich. Ale ja o tom viem. Viem, že som sa zbláznil. A nič s tým nemôžem urobiť. To je asi tá najhoršia vec. Uvedomiť si nedostatky.
Prišla jeseň. Pekná a farebná, Chladná. Oh, ako mám len rád ten chlad. Neviem prečo je tomu tak. Možno bolo len teplé leto. Možno už mám dosť horúcich dní a možno som len dospel. Znovu. Nie je to však príjemná zmena. Aj keď si to s radosťou užívam, pociťujem výčitky. Od toho človeka, ktorý sa tak rád kúpal v lúčoch slnka. Možno to raz prejde. A možno ani nie. Kto vie.

"If you don't sin, then Jesus died for nothing."

Then-Now-...

Vrátiť sa v čase a mať tak znovu šetstnásť. Aspoň na jeden deň. Chcel by som to zažiť. To poctivo nezodpovedné odreagovanie od reality, vtedy ešte ilegálne. Nemusel som, ale chcel som. Dievčatám som nepozeral na prsia, ale na úsmev, barmanovi som slušne vykal a názor ostatných ma nezaujímal. Keď mi bolo všetko jedno. Vyhľadával som to. Tak ako etikety s nakreslenou hruškou. Och, ako mi nechutila. Bol to tvrdý draft od sladkej kofoly. Chutilo mi všetko čo sa dialo potom. Keď nejaké Zoči Voči som poznal ja a ešte asi dvadsať ľudí s podobne bezstarostnými životmi. Hlasné zvuky falošných tónov a krik imitujúci spev. Vpredu som menil pohyby tela len neprirodzene a pritom som ich sám vyvolával. Povedali mi, že je to pogo a mne sa to páčilo. Nemalo to logiku, ale to ani môj svet. Všade sa ale všetci tvárili že tomu tak nie je. Tu nie! Preto sa mi tu tak páčilo. Nikto sa na nič nehral. Lacný alkohol, hnusné pivo a prepotené tričko. Tak to išlo dookola a my sme to tak chceli. Možno som to chcel vidieť všetko naraz a nepamätať si to. A možno som sa mohol mať lepšie. Jedno ale viem isto. Mohol som sa mať rozhodne aj horšie.

Asi som sa zamiloval. Do ročného obdobia. Ktorého? Tohto. Nebolo tomu vždy tak. Bol som letný typ. Teraz sa to zmenilo. Mení sa to vlastne štyrikrát za rok. A mám to štastie, že sa mi páči vždy to, na čo sa pozerám. Možno som len šťastný. Štastný až natoľko, že sa teším už aj z tých najmenších vecí. Keď vypestujete strom, on vám ponúkne tieň. Je to nádherný pocit. Niečo ste sami stvorili. Ja som stvoril celý les. Teraz nezvládam znášať následky a tak sa musím podeliť.
Páči sa mi zima. Asi som šialený.

Život nie je až tak ružový, lenže ja mám ružovú pastelku. Každý z nás ju má. Len ju možno nevie použiť. A keď uvidíte plakať anjela, začnite plakať s ním. Pretože raj by mal byť to najlepšie miesto na svete kde sú ľudia naozaj šťastní. Ale som tu ja. A ja v raji nie som. Stále stojím na zemi, chodím do roboty päťkrát týždenne, a musím sa prikryť aby som zaspal. Ale v raji nenájdete tak štastného človeka ako som ja. A tak moji drahí - nikdy nestrácajte svoje nadšenie, pretože potom už nebudete človekom, ktorým ste boli na začiatku. A ak ste niekym iným, ako môžte ísť po cetse, po ktorej ste sa nevydali?