Otázka znie "Prečo nie som hladný?"

...každý z nás bol raz len malé decko. 

*strih

Hej, sňech! Roztop sa!

Najväčší dar je vedieť správne vnímať hudbu. Tá ti pomôže pri všetkom. Len ju musíte vedieť vnímať. Len taká vsuvka čo mi dneska pomohlo.

Nenávidím len málo vecí, ale jedna z nich sú zbytočnosti! Niečo, čo je na tomto svete navyše. Zbaviť sa toho! Ba čo viac ešte to aj zlobu robí po svete. Wah! Ale pozor, to že je niečo bez pointy, neznamená že je to zbytočné. Je to len možno absurdné, a to je už celkom iná káva. To je už takpovediac umenie. Taká zbytočnosť je napríklad pobiť sa o niečo. Ak sa dvaja pobijú len tak zo srandy, alebo preto že sa chcú pobiť tak na tom nevidím nič zlého. Hooligans forever! Ale aby sa dvaja ľudia išli biť že kto vyhrá, to je na hlavu. Ísť do rizika že si ublížite na vlastnom tele. Hlúposť. Hooligans je o niečom inom. To nie sú bitky. To je koníček. Get away from it. Že hej.

Chcem leto. Alebo aspoň teplo. Nemám rád sneh. Je biely. Asi preto ho nemám rád. Keby bol zelený (ako tráva) možno by som ho mal rád. Alebo úplne najviac by bolo keby bol priesvitný. A je ešte aj mokrý a studený. Najhoršie! Nech už neni! Choď a už sa nevráť. Chcem naspäť na oblohe tú peknú žltú guľu!

Nemeniny sláviť. Poďme. Najprv že všetci idú. Potom že WTF? A tak nakoniec s Daewoom v Pilsneri. Krásna a lahodná chuť dobre chladenej 12-stupňovej plzničky mi zas raz opäť prinavrátila chuť k zlatému moku. Korzo už nechcem vidieť. Vidíme sa v Pilsneri. A tak prídu všetci tak teda poďme vypiť. A tu som narazil opäť na môj kameň úrazu. Nedá sa mi opiť. Buď skončím pod stolom, alebo budem v triezvom stave. To je zlé. Už sa neviem opiť ako kedysi. Bejvávalo. Ničto. A že típek "Kúpte si, kúpte si, kúpte si banány!" Je to príjemné byť slávny. Už viem aké to je. A veľa srandovných vecí. OKEJ blíži sa polnoc. To už musím byť pred Mace-om. Ide byť big fight. Tak teda prídem, a hneď vypijeme a že pome na to. Tak proste sranda. A príde fušerák, že ja som to nevidel, choďte sa pobiť ešte raz. Tak teda znova. A potom stávka. Radšej keby žiadna nebola. Ale tak ešte sklenka a dnu. To som nemal robiť. Dnuká densí môj otec. Malý fúzkatý na disco! Vypatlaný som ani nevedel čo mám robiť. A tak neón, dancefloor, disco a Mace. Dlhé hodiny tancovania a ničoho. Baliť baby. Ale aké? Som si myslel že aj pekné chodia do mesta. Čo Dávidovi očividne neprekážalo. A poď vodku zapíjame vodkou. Celkom dosť ľudí sa na to zmotalo. Ale stále nič. Nebol som opitý. Hrozné. Maximálne tak v tlaku. A stále dookola hľadám, ale márne. Nikto nikde. Big thanks všetkým, čo sa mi snažili pomôcť, ale našťastie som dodržal pravidlá. A tak až do tretej stále dookola. Nikto dnu, nikto von, nikto nikde. Len ja a Dávid. Pome do Caracasu. OK, pome do Caracasu. Tam sme nemali chodiť. Ako stávku vyhrať za každú cenu Dávid? Odtiaľ potiaľ ale! A zas great news about England. Bude tam veru známych na kašu. Tak ešte na minútku pozrieme oko a späť do Mace-u. No tam bolo už asi len 10 ľudí aj s ponožkami a tak že domov. No, opitého odtiaľ dostať. Proste ťažko. A tak pome domov. S opitým. Och môj boch. Ani na bus čakať, ani taxíkom ani nič. Tak si poďme aspoň sadnúť na zastávku. A típek, že počkaj ideme s tebou. Chalan asi vie kde je sever keď dáva 3 fínske za deň. A tak domov. Znova sedíme na zastávke. Ale už ďalšej. Hrozne to išlo. A konečne na Kľačni a tu bez komentára. Chujko čo sa chce pobiť a vy máte so sebou opitého Dávida. No bodaj by mu deti krivo šťali. Baran jeden. Blavák, no čo vám budem. Riadne opitý a unavený mi veru do reči nebolo. Rýchlo zmiznúť a ísť spať. Čau.

Ráno sa budím, Happy nameday to me. Jednoducho krásny deň. Len ja a mamka doma sobotňajše práce. A dobre nám je. United s prehľadom, a ešte mi aj tiket vyšiel. Pekný to deň. Večer som už nezvládal, takže žiadne Korzo dámy a páni! Pekne doma, a na druhý deň pískačka. Šaľený Košičani. Som rád že som doma už. Dnes už len v pokoji kuknem šláger tohto kola Premier league medzi Man City a Chelsea a večer sa nesmierne teším na finále anglického ligového pohára. Bude to dobrý zápas. Cítim to. Tak teda idem pozerať.

See ya!

Poď von!

No a že piatok! Ide víkend. Hej. Oslavovať nenarodeniny sa ide! A tak v škole nuda (as usual). Futbalík a domov. A idem. Že oco idem s tebou. Nah, thanks... nabudúce! Dnes sa to trochu nehodí. A idem. Akurát čakám na injekciu (finančnú :D) a utekám do Tesca. Zasa stretnem otca, že "Idete fľaše kúpiť, čo?" "No." "Tak čav.!" Hejhop! Ideme s fľaškami v rukách. Ananásový d džús a pijeme. NA LOOOĎ! Tu bolo všetko možné. A ešte viac. Ale stále nič. Stále som nebol opitý... A tak ideme do Pilsnera. Hej na dverách že fotka. Že 4 vodky zadarmo. Nie to iba tá štvrtá. Tak dajte fixku ja vám to opravím. Heh! No a tu som zemrel. Pár maličkých ma odpieklo na dobro sveta. Nevidel som. Tak ideme do Korza. Eeejha! Hrozné to stavy. Idem von, dnu, von, dnu, von, do Caracasu, von a domov. Radšej. Stále mi bolo zle a nevedel som čo mám robiť. Že malá prechádzka domov pomôže. No musel som ísť pešo, lebo ja som nevidel že či tam je dáky taxík alebo nie. Fakt, to som išiel okolo nich ale som fakt nevidel. Tak že idem pešo. Prídem domov, a heeej! Susedia musia mať radosť. Tak ráno vstávam, nevládzem, zomieram. A potom že iba ležím celý život v perinách. A obyČAJNY deň. Gitara, a tak. A zrazu neskutočný nááámot na The Cellmates v čajovni. Tak teda idem! Segru som presviedčal asi milión krát, a skoro sa mi podarilo zlanáriť dokonca aj mamu. To by bola šupa! Ale tak aspoň so segrou. A ideme. Bus a čajka, čakáme na koncík. Postupne sa to tam plní známymi. A nejako sme prečkali až kým vybehli na pódium. A začala sa brutálna rokenrolová noc. Vychytávky pripomínajúce Johnyho Casha (ako aj Folsom prison blues, to som skoro zomrel keď zahrali). Pán gitarste čo predvádzal, tak tomu som normálne neveril. Miestami som si naozaj myslel že hrajú na plejbek. A za hlavou keď dal sólo --- najviac! Teraz by som povedal že basgitarista bol tiež super, ale musím povedať že kontrabasák bol tiež super! Riadny to nástroj. Srandy kopec. A bubeník. Ten pekne búchal. Radosť počúvať. A tak vyše hodiny skvelej zábavy.

A mohli sme ísť šťastní domov. 

-_-

Inak mám chuť ísť len tak von. Niekde a nikde. S niekým. Ozývaj sa a poď! 

Sadness

Je to neskutočné ako sa mi tieto dni nič nedarí. Ľudia, ktorých potrebujem pri sebe, odchádzajú a asi sa nezbavím tých, o ktorých nestojím. Všetko je naopak a ak zasvieti len maličké svetielko nádeje šťastia, vzápätí zhasne. Život sa mi smeje do očí. Ale mám chuť vykríknuť len jednu vec.

FUCK THAT ALL!

Život si užívam za akéhokoľvek stavu! Nik a nič mi nepraje, tak ja si teda doprajem sám! YOU CAN GET IT IF YOU REALLY WANT! But you must try and try... Vždy je na negatívnych veciach niečo pozitívne, len to treba hľadať. HA! A že čo nové? No predsa JAH! Môj krásnuččký rasta šálik, ktorý prišiel na svet len s príchodom februára, ale už zažil toho pomerne veľa. Vie veľmi pekne zahriať čo sa mi nesmierne hodí, keďže nenávidím zimu. Inak už keď sme pri tej zime zdá sa mi, že trvá nejako dlho. No a JAH samozrejme už aj pokrstený. Čím a kým? To sa ani nemusíte pýtať.
A ešte že mám nový blog, ale to už všetci určite viete! A tak.. Som bol na Zočoch Vočoch včera a poviem vám, bol som asi najstarší. Samí šiltovKÁRI. A hudba že "Nejdeme do Tesca na pivo?" Ale aspoň trsátko. Keby som tam nebol s tým, s kým som bol, tak neviem. Chcelo by to koncert Kosodreviny. Uvidíme...čo bude.