Charlotting

Príbeh o tom, ako sa Charlotte (moja basgitara) dostala do mojich rúk snáď všetci poznáte. Keď sa tu zrazu zrodila myšlienka krstu. Všetko sa postupne začalo plánovať. Po dlhých hodinách dôsledného premýšľania sa teda doriešil dátum a začalo sa s pozývaním hostí. Všetko fungovalo ako malo. Krstný otec - Joja, bol nachystaný a po naplánovanej skúške sa malo všetko odohrať na futbalovom ihrisku v Likavke. Prvý problém nastal vtedy, keď sa belasá obloha zmenila na čiernu oblohu pokrytú daždivými oblakmi. No definitívou pre odklad bolo zrušenie skúšky, kvôli neprístupnému autu. Tak sa krst teda nekonal.

O týždeň na to boli na GSA maturitné skúšky, tak teda malo zopár pozvaných voľno. Preto som sa rozhodol presunúť dátum na tento týždeň. Vybavil sa termín skúšky, no stále to ešte nebolo oficiálne, pretože pôvodný krstný otec prežíval tieto dni v nemocnici a bol účastineschopný. No nakoniec stačil jeden telefonát a náhradného krstného otca som mal vybaveného. Keď sne doskúšali, išiel som teda zobrať fľaštičku a neskôr sme ešte zavítali do Tesca po ďalší absinth. Po ceste sme obvolali všetkých ľudí, ktorých sme mohli a mnohí z nich prišli na dohodnuté miesto, ktoré sa od minulého týždňa nezmenilo. Niekoľko minút po siedmej hodine večer sme teda dorazili aj my spolu s malým krsniatkom. Usídlili sme sa na tribúne ihriska a počkali sme ešte na pár ľudí. S príchodom poslednéhoúčastníka, krstného otca, sa mohol začať veľkolepý krst. Na začiatok len nejaké fotky pre noviny a mohlo sa začať krstiť. Odpálili sme to hneď vo veľkom štýle a meno "Charlotte" sa začalo používať oficiálne! Pokrstená bola naozaj zo všetkých strán. Na oslavu sa čo to popilo, zabavilo, zahralo a pomaly, ale isto sa všetci rozpŕchli do svojich domovov.

Možno sa pýtate "Prečo práve "Charlotte?" Na to je veľmi jednoduchá odpoveď. The Subways. Ostatné si vygúglite! ;)

Záverom by som to zhrnul tým, že chcem poďakovať všetkým zúčastneným za skvelú atmosféru! Special thanks to L., M, & Š.

Is that even possible?

Oh, godness! Where to start? It's really difficult to describe, when I should write about that fuckers. Don't you know what I'm still talking about? Read the following words then.

Start of the season. Emabarassing lost against City at Old Trafford. We can still do it!
Christmas. Realizing City's power.
April. Things has changed! 8 points up to City. No way to lose the title
The derby day. League decider. Well, it could be. Terrible performance by red devils. Loosing 1-0 and the title thoughts was dangered.

Now, the final day of the season.
United - 37 played matches, 86 points
City - 37 played matches, 86 points
The only difference was goal difference. If United win, which was obvious, City had to draw at least. So, here we go! United scored a first goal and the belief was as increasing as match minutes were passing one by one. City were 1-0 up. Dissapointing news. A short time later there comes a huge celebration as City were 1-1. It seemed to be an incredible day. QPR scored another goal. Suddenly City were loosing and there was nothing more to wish. Joey Barton's red card and long minutes without blue scorer. The ref blows the end of the United game and there is still nothing decided. Just unbelievable season. City need to score twice and it's almost end of the game! The title was our. But believe or not, 92nd minute at Etihad stadium and the score was 2-2. That doesn't sounds good, but we are still on the top! Unfortunetly, just for next two minutes. In 94th minute (fucking hell, normal game even doesn't have so many minutes, does it?) was long 44 years waiting done. The twat Agureo has made a huge relief to all the fans all over the Etihad stadium. And it was done. There was no way to believe that. in the latest possible minute of the season ever happened something like that! Red scarfs over heads had turned into blue one. 

That was the feeling like I never had before. I was able to cry, to laugh, to break something, to kill myself... All that games, all that yells when we scored, all that supporting, all that faith, all that everything about the season was blown out just for 2 minutes. And blown out by the team I hate! Also I wanted Bolton to stay up. But they are not. QPR ARE! WHY? For that fucking two goals? Can't they keep one-goal lead such short time? If they get one goal, I can understand, but two? And this team should play the highest league in England? Nah, thanks!

And tell me now, who has said that any league is better than this? Oh, you cannot remember? That's what I was saying all the time! There is no league better than Premier league. You don't know the final standing until last minute of the season. Isn't it exciting? That are the moments when watching football is paid out! That are the reasons why we love football! Can anything like that happen in any other sport? I don't think so!

Good times (with football)!

See ya next magnificent season!

Majáles

 Ideme, ako inak, vlakom. Pokuta, pokuta, pokuta. Kto ju nedostal snáď ani nešiel s nami. Ďakujem ŽSR za krásny prístup zato, že vlaky meškajú pol hodinu a v noci, keď ich najviacej potrebujem, žiadne nejdú. FUCK 'EM! Anyway, stanica ZA - stretko (zatiaľ sme piati) a ide sa ku Carefouru. Prvé tóny Smoly som spoznal už zobďaleč. Malé zvítanie s tamprítomnými a začali sme pogo v malom počte. Smola skončila, skvelo naladený, opäť pár nových tvárí. Ideme čo to popíť, a od PPE počuť len zvuky známych songov pri fľaštičke a ľuďoch. Dobre naladení sme sa teda vybrali na Paru. Zas a znova ďalší známi. Heineken za 85 centov mi zapísal vynikajúco, keďže som potom behal ako sliepka v kuríne. Ešte jedna mega foto so všetkými ľudmi na svete. A Whou hou! Naajs song (Blur - song 2). Vie sa človek na ňom rozbiť! Tak teda opletačky s domovodchádzajúcimi. Dlhé minúty presviedčania sa nakoniec vyplatili pre dvoch ľudí, ktorí neodolali prvým tónom Polemicu. Že zlatý klinec večera! To teda určite bol! Should I stay or should I go? Dnes to už viem. YOU SHOULD STAY! Lebo prídeš o veľa!

 Majáles končí. Opäť nejakí noví nás chcú zobrať so sebou, uvažujeme, ideme. Nakoniec stále v hojnom počte, no mnohých som videl prvý krát v živote. Posedenie v Sezame a lúčenie s vysokoškolákmi. Ide sa čakať na vlak! Tak toto je špeciálna etapa celého dňa...




...Róbertko -> idete zlým smerom -> Štefan -> Tyrolské Alpy (v Osade ich nemajú) - > ručná plavovláska -> Tesco -> kávotrosič

Každopádne som prišieu podránom domov (nemôžem povedať nadránom lebo to bolo podránom), 2 hodinky spánku a ideme do školy. Nah, thanks! Ide mi rozpučiť hlavu - som chorý. Ale zato jeden neobyčajný večer, ktorý stál za to!

Opäť jeden z tých neopísateľných, nevysvetliteľných pocitov šťastia. Neviete konkrétny dôvod, vašej spokojnosti. Len viete, že toto je to, čo robí život krásnym.

Have a good night!