Musím sa vám pochváliť

Pijem toasty, papám film a pozerám granko. Proste číl najt. Chýba mi už snáď len BeTon, ktorý mi práve dnes došiel kvôli jednej úžasnej awesome osôbke. Ja viem, že si to asi bude čítať, tak budem písať len pekné veci. Jednoducho dlhé hodiny smiechu (čím ďalej, tým viac) a super spontánne popoludnie. Vlastne takto až do večera a zaklincované skvelými šoférmi Stanom, Samom a Danom. Posledné dni sú na mňa veľmi milé. Počasie sa snaží vychádzať mi v ústrety a ja som mu zo to vďačný. Nič mi nechýba a ja mám obrovský úsmev na tvári. Posledné chvíle, posledné dni a ja si ich užívam akoby boli jediné v mojom živote. Hudba, ľudia, priatelia, akcie, plány, všetko je až tak príliš super, že len čakám kedy sa to celé pokazí. Každú noc zaspávam s pocitom že aký super deň som práve zažil a každé ráno sa zobúdzam s pocitom že čo všetko dnes ešte len idem zažiť. Nenahraditeľné pocity a zážitky. I'm having a fucking great time. 

The time of my life. 

Retirement

It's my final and last match as a referee today. I managed Rocky Leon to come to my hometown, I organized  a tournament with 50 people included, I did many great things, but being a ref was definitely the best experience ever! It's given me so much. I've improved so many skills which will be useful in my future. Very strange feelings when I realize I'm going onto the pitch with a whistle in my hand for the last time. I can't pretend I loved swearing at me, but I liked it. All the responsibility of all the match. Anyway, how did it started?
Just simple way home from the match where I only played. So I was in a car with a ref of that match and he just asked me: "Do you wanna become a ref?" At that time my answer on almost everything was just simple "Alright!" So I started to visit a referee course and after a month I was given a paper with basic instructions of my first match (home team, away team, competition, ref and asisstants). Then I was standing on the line and tried to understand what the fucking hell am I supposed to do. I still remember these 90 minutes of all the wrong decisions and discovering what I should and shouldn't do as a ref. That was completely different job than being a player. However on my way home I caught as many advices as I could. A week after there was my second match. That was briliant. With little hairy funny guy. Honestly I remember I did no mistake in that match. And that was a derby match. So I was quite happy for that. My first match as a first referee was seen by my father, so I got all the good advices. My dad improved me the most. Every time he saw me he told about every simple one mistake that I made. He showed me the way how to be a succesful referee. After a while there was also my first indoor football tournament. Very different. Sometimes I need to be more focused. And of course, it lasts a lot longer. So I was always leaving pretty exhausted. But I remember one tournament in Turany where I fucked up some things, but there was the point when I said to myself "Why the fuck should I be nervous? Either I fuck it up, or I stay calm and I'll do a good job." However I got a lot of confidence there and since then I was't nervous before the match at all.
So I spent lot of time on the pitch during next four years. I learnt by every match. When everyone is supposed to do what they like, or learn during the weekends I was spending my time in black shirt. It took lot of time, but it's worth it now. I can remember many matches. I travelled almost all over the region, I was in almost every village in here, I saw almost every ground in Liptov. Being a ref educated me in a geographical term a lot. I earned so much money that every teenager can only dream of. That was great and probably the biggest advantage. My matches were either boring, or excitig, or funny, or sometimes even dangerous. But I had to go through all of them to know what does it mean to be a ref.
After long four years I got to very high level. I'm not bigheaded, but I think I'm one of the best in my town. That shows amount of matches I was involved in. And what a matches that were. I've got to know so many people thanks to football what paid out later. Just a few matches before my retirement I had the worst experience ever. I experienced so many mad people and such a madness that you can't even imagine, but there it was over all the boundaries. It was a 1-1 draw when I waved a penalty with just seven minuted to go. I wasn't hurt, but I had a lot to do to get away alive. Thanks to home stewards I was leaving with big smile on my face (and with 20€ in my pocket). But this is not what it is about. I've never never taken a coin before the match. Although I had a phone call one time, but they lost so it turned out that we were leaving with nothing.
So my last match is waiting for me and I can say, it is the right time to retire. I had really strong nerves, I resisted all the pressure, but I don't know how long I would keep doing that. I really need a break from all that yelling and swearing at me. I always smile and laugh when I think back on referee moments.
Two most important abilities in this job were grown in me to very high level. Patience what makes me able to communicate in hard situations with madmen. And also in many other things. And the second one is confidence. The most important ability. When every player sees a confident ref he got lot of respect. And that's what ref needs. In my life I had to deal with many tough situations, but I could handle with them only because of my confidence. When I compare my first before-match feelings and feeling today, it's completely different. Being a ref changed me a lot. As a referee, but as a person as well.
So as I said I have many bad memories on my era, but thanks to them I am who I am today. And of course there are obviously these nice moments when I am grateful for becoming a ref.

But now, it's in the end and I'm going. Thanks and bye, refereeness...

Výlev

Just thoughts
just opinions
just events
just people
just explanation
just confusion
just influence
just friends
just life
just memories
just music
just laziness
just craziness
just loneliness
just years
just months
just days
just hours
just seconds
just feelings
just...

Bezškolie

Tento život bez záväzkov a bez školy sa mi začína ozajstne páčiť! Len tak keď si poviem, že zajtra pôjdem tam a tam.

Streda - Chystáme sa na ozveny. Dohodnutý na vínku a príjemnej atmosfére. Nemohlo sa to skončiť nijak inak ako fiaskom. Zas raz nič. Asi mi nie je súdené stretnúť sa s tými ľuďmi. Tak mám teda v stredu voľný plán. Až pokým mi nenapíše Ľuboš že čo chystám večer, že by radi uvideli moje hokejové schopnosti. Ja reku že beztak idem do ZA na druhý deň, tak prečo si nepredĺžiť výlet o pár hodín? Navyše keď nemám nič iné na pláne a tie drogy treba niekedy aj vybehať. Tak sa len rýchlo balím a smerujem na západ. Menší dážď mi znemožňuje stopovanie, tak len na vlaku. Na cestu krížovečky atď. Vystupujem, idem priamo na miesto činu. Ako naschvál na jednokoľajniciach zastaví vlak. Veru podliezať ho asi nebudem, ale šak na koniec vlaku sú asi len 4 vagóny tak teda obídem. A tu to je. Skoro som sa stratil. Ale aspoň som objavil novú cestu. Po ceste ma bere ešte Mareq so Spencerom a ešte jedným típkom. Tak sa ideme prezlicť do hokejového a môžme vybehnúť na ihrisko. Niekoľko minút môjho hokejového umenia a po nejakej dobe aj prvý gólik. A druhý, a tretí... Jednoducho Thomas Vanek on a hot streak. A Spencer na Kanaďana slabučký hokej. Ale že už máme dosť tak pome teda o víťazný. Pe3kovi vezmem loptu a on že "Čo robíš?" a že "Toto!". A vinkel že pavučiny už nie sú. Len taká šláta že WHAT? Tak po príjemnom športovom popoludní už len sprcha, spánok.

Štvrtok - Neskoré vstávanie, raňajky a čoraz väčšie mrholenie. V garáži zabúcham na bicie a kúsok i pomôžem pri upratovaní. Akože štyri 50-kilové motory nie sú sranda. A 40 škridiel odniesť na strechu. Práca. No tak potom už len obed a cesta do mesta. Mimochodom stále mrholí. Že nás típek vezme na aute. Som ani dvere zabuchnúť nestihol. Z 0 na 100 za 0,14224 sekundy? Why not? Tak bleskovo v meste a pred Mirage už čakáme ostatných. Objaví sa Rastík a ide sa kupovať fľaša. Tesco a Billu sme navštívili asi 50X a potom ešte do obchodu s alkoholickým zbožím, no o 17:06 tam prísť bolo už neskoro. Až 6 minút. Veď prečo aj. Tak v Bille kúpime za výhodnú cenu liter 2 čerešňí a stretávka v parku s ostatnými. Pijatika, niekto príde, niekto odíde a tak. V mierne podnapitom stave sa môže ísť na Konflikt. (Inak ja som samozrejme piť nechcel, ale keď vidíte bratranca posledný krát pred mimoriadne dlhou dobou, tak viete ako.) Na Konflikte pogo, Posledný mohykán zas ako pán a vlastne najmega nazvučená basa akú som asi kedy počul. Po koncíku Jury hodí už klasicky svoj uterák do davu. Tak a je tu Deja-vu. Zas raz si ho chytám až keď je medzi ľuďmi. Držíme ho traja, ke´d tu zrazu jeden z nich vytiahne nožík a začne ho rezať. Vravím že ČO? TO NEROB! Ale tak sa mi ušla aspoň tretina uteráka. A bol som spokojný. Ďalší noví ľudia na obzore. Smola strávená s Džuk a Rasťom, čo hovorí samo za seba. Srandy kopec. Nakoniec že Spencera musím zoznámiť s Aďou. Veru, srandy kopec. Tak Spencimu berem čapicu a idem na Horkýže. Tu som stratil mobil a vzápätí ho našiel a zvyšok len obyčajný koncert. Ale fajnový. Po koncerte vychytávka s Mankom, Ľubkom a tými ostatnými. Pred divadlom len dlhé čakanie (asi na Godota). A na mol ožratá Maťka, ktorá o 10 hodín dala anglinu na dvojku (vysvetlí mi to vôbec niekto ako???). Tak len odprevadzovačka ku Gvoze a cesta Tesco. Tu si kúpime po šalátiku a 4 špekačky (čo bol skvelý nápad, lebo celý deň pršalo. Ideálne podmienky na opekanie). Nekonečonekonečná cesta na chatu. Po ceste ešte márne volanie s vybíjajúcim sa Ľubošovým mobilom. Tak vyjdeme na chatu a že Rastík ide na vlak o pol piatej. OK. Idem teda spať. O pol šiestej ma budí že zaspal. No debil. Ale stihol to nakoniec, magorko. I keď som bol v takom zlom stave že som sa nedokázal s ním ani rozlúčiť. Ale aspoň mi zobral čiapku pre Spencera. A tak si spím ďalej.

Piatok - Vstávam po ťažej noci. Ráno len uverím kávičku a idem dolu. Až sa stromy ohýbali čo som toľko klial na toľké blato. A keď zídem dolu, že čo to za debila prechádza cez semafóry. Zas budem musieť dlho čakať. No ako tak čakám tak pozerám, že ten debil na druhej strane je naozaj debil Manko. Tak sme sa vychytali a išli sme ta. Doobedie strávené triezvením. A môže sa pokračovať v Staromestských slávnostiach. Tak opäť raz ideme do mesta. Tentoraz prší z modrej jasnej oblohy. Mindfuck? V meste hneď stretávame Mareqa a spol. Následne pred Mirage ružomberskú crew. Tak sme to nejak spojili a boli sme všetci spolu. Keďže zas a znova bolo pár minút po piatej, opäť sme nemohli navštíviť drevený obchod s alkoholom. Tak len v Tescu 5q0 kupuje tequilu. Ja sa po včerajšku zdržiavam pitia. Fakt mi včera stačilo. Nepresvedčili ma ani silné nátlaky na vodku. Povedal som že ak tak, tak len vínko. Tak Gabča neváhala a poď ho s ňou po litri Chardonnay. Nakoniec ma Džejn vytiahla na Polemic a tu indivindi pogíčko s fľašou v ruke. Mám sa poprdeli fájn! Po Polemicu naspäť ku chľastačom. A nejako som sa dostal do toho štádia, že som išiel s Dadou a Spencym na Zuzku Smatanovú. Po ceste stretávam rodkáčov a som spitý ako točka a na otázku čo som pil, odpoveď "Len víno" zrejme nestačila. Inak by asi otec nepovedal že som ho musel mať minimálne 3 litre. Ale verte či nie, bolo to tak. Len liter vínka. Nič viac. Tak som to rýchlo zahovoril zoznamovaním Spencera s mojimi rodkáčmi. Milujem keď sa zoznamujú s anglicky hovoriacimi ľuďmi. (Jak mamka s Rockym) No na Zuzane sme dlho neostali bo Spencer sa musel ísť vychcať. Tak som sa potom nejako prekutral k RK ľuďom, korí už išli len do zeleného sveta. To bolo celkom fajn. Stano inak zomrel, ale išlo sa ďalej. Prežil. To je jedno. Nejako sme sa ocitli na Pare v prvom rade. Lasky zase do davu a to začal priamo odo mňa. No proste rozbíjačka. No a potom sme boli hladní tak že ideme na pizzu. Škoda že som zabudol že dole je ešte I.M.T. smile. Vraj som prišiel o veľa. Ale tak sme pizzovali a opitý Stano objednal nejakú chujovinu, ktorú som potom musel jesť. Ale nebolo to zlé ale tuniak a cibuľa? NIE! Dobre. Tu som minul asi najviac. Vychádzal som už s prázdnou peňaženkou. Teda už dvacka pretiekla dole krkom. Ale každopádne rozosmeje SMS typu "Poď na chatu a vezmi tú peknú spolužiačku. teda ak ju nebalíš ty." Toto vám napíše zebra. A ešte rozhovory pre Európu 5 a ide sa. Čakáme sa s Mareqom dobrých desať minút navzájom asi 20 metrov od seba. No nakoniec mám na výber: 1. Cesta do Tesca s weedom a potom nekonečno na chatu. Alebo 2. Ísť rovno s tými hovädami na chatu. I choose nambr tú. Tak sa teda majte pekne. Celá cesta bola vyplnená rozhovorom so Spencym. Ja opitý, on opitý, krása. Robiť si srandu zo Siba že je "zíbra". Chudák. Fakt musí Spencyho nenávidieť. Tak sa niektorí odpájajú a niektorí idú na chatu. Po blate a cez mokrú trávu. Oh! A presvedčiť Spencera že soccer neexistuje, to dá veru zabrať. Je len football. No nevadí. Už hore na chate si Spencer zaspieval svoju obľúbenú pieseň. Mango a 5q0 odchádzajú, tak ostávame len šiesti. No, a teraz čo dokázal Spency bolo neskutočné. Nazval by som to "nasty disgusting pillow thing". Chudák Mareq. Tak reku poďme spať.

Sobota - Ráno vstávačka, šumienková voda a pomaly odchádzačka z chaty. Posledné "Čauko" Spencerovi a ostatným a môžme ísť dolu. Tu zas raz sprcha. A doobedie/poobedie vyplnené Agrikolou. (Teda aspoň myslím že sa to tak píše) No, trištvrte hodiny vysvetľovania, ale nakoniec som splnil svoj cieľ. Nahrať nad 20 bodov. Síce som tom celkom dokonca nedohral, bolo to celkom v poho. Tak s 5q0m odchádzame do Auparku na Celeste Buckingham. Kto by bol povedal že práve na deň detí tam bude strašne veľa detí. Čiže Džuk celkom zapadla. Jeeemine, mňa to tak baví robiť si z nej srandu. A na stage prichádzaaaaa Celeste! To vám je žena! MŇAM! Ah. Po chvíli prichádza i Brosko, i Luiz, i Lyubosh. S Peterom ešte zavítame do Muzikeru po kapo a struny na uke a môj účet znovu rapídne klesá. A to aj po tom, ako si vyberám ďalšiu desiatku na pejvo. Tak sme na námestí, no nie dlho, pretože sa Ľubošovi vybila baterka, tak ho ideme teda potlačiť. No márne. Ale tak naspäť na námestie, kde už chlípeme spomínané pivo. A vychytávka so známou trojkou. T&M&Š. Tak aspoň pár logov vodkamalinovky z donútenia a Medial. Dredáči navôkol a dobrá reggae nálada! Fajnovo. A tak sa pomaly končia. Čo teraz? 6 hodín do najbližšieho vlaku. Skúsime stop za vidna. No na teplom miestečku sa už ohrievali akýsi štamgasti. Tak otočíme Tesco kvôli jedlu a ideme stopovať my na ich miesto (ich už medzičasom vzali). Tak do tej jedenástej sme len sedeli a stopovali. Potom prišlo závažné rozhodnutie. Poďme na chatu chvíľočku pospať a pôjdeme na vlak. Slastná túžba po spánku prekonala dokonca i Šulove predstavy o tej hroznej ceste, a tak sme sa teda pobrali. Dlhá dlhá cesta zaseee na tú chatu a tak. Nejako sme teda vyšli. No spať nieee čossiii. To asi až o nejakej jednej? Pol? niekedy vtedy. A budík na druhú. Ten keď už zvonil tak taký pocit že, čo? Radšej knihu.
-Matlo, poďme na ďalší.
-Kedy ide?
-O pol piatej.
-OK pôjdeme na ten. Nadstav budík na 4.
-OK.
(po chvíľke)
-Matlo? Ja som ťa oklamal. Ja neviem kedy ide ten vlak. Poďme na tú tretiu.
Tak sme sa teda pobrali a dokonca sme aj Šula zobudili, čo bolo poriadne náročné. No keďže sme mali slušný sklz, a nestíhali sme, tak sme takmer celú cestu prebežali. V noci o pol tretej. Veru nepríjemný pocit. Prídeme na stanicu a wah... Žiadny taký vlak ako Matlo vravel nejde. Ako pozeranie vlakov level 500. Mali sme len šťastie že vlak z 2:16 meškal 60 minút. Človeka by mrdlo, ale nám sa nemohlo prihodiť nič lepšie. No keď sa tá šesťdesiatka menila na čísla 80 a neskôr i na 90, tak to už presiahlo i môj bod varu v žilách. Jednoducho neskutočné. Niet divu, že típek hejtoval predavača lístkov. ŽSSK. Ďakujem! Od pol ôsmej do 2:16 nejde ŽIADNY poondiaty vlak z krajského mesta do mesta Ružomberok. A i po tých niekoľkých hodinách, jediný vlak, na ktorý čakám, mešká HODINU A POL! Pokazené vozne? Pokazené koľaje? Zaspal rušňovodič? Čo sú do pekla technické príčiny? Ako je možné že sa vyskytujú tak často, keď platím za posratých pár kilometrov nekresťanské sumy! A teta sprievodčíčka sa na vás ani len neusmeje. WHAT THE FUCK? Na toto mám len jednu odpoveď:
WELCOME TO THE SLOVAKIA!!!
Odprášiť sa stadeto kým sa len dá! Tak kým prídeme do RK už je znovu svetlo. O pol šiestej prídem z koncertu, ktorý skončil o deviatej. Hm... Na zamyslenie.

Nedeľa - Po 5-hodinovom spánku len rýchlo idem na bus a 8 hodín na ihrisku. Toto sú tie chvíle, kedy si tie prachy naozaj zaslúžim. Od soboty 10-tej večera až do osmej som zjedol jeden krajec chleba. Like a Bear Grylls. A konečne doma. Škaredé zakončenie výletu. Už by som viacej asi nechcel zažiť.

No ale každopádne hodnotím staromestské slávnosti v Žiline na výbornú, a je mi ľúto každej minúty, o ktorú prišiel každý jeden človek čo tam nebol.

#veľa zážitkov ale málo spomienok