nedeľa 8. júla 2012

Význam slova "Pohoda"

To čo som zažil za posledné štyri dni vyžaduje jeden dlhý blog. Tak tu ho máte!
Že čo je "Pohoda"? Na to sú dve odpovede. Jedna z nich je slniečko, nič nerobenie, oddych... Druhá z nich je hudobný festival. Ani jedno však nie je tak celkom presné. Tá pravá pohoda je iba na Pohode! A to neni len taký festival, ale najlepší! Jednoducho 30 000 ščasných ľudí (zdôrazňujem skutočne ščasný) a každý sa na seba usmieva a správajú sa k sebe ako keby to boli najlepší priatelia z detstva. Človek si to asi len ťažko predstaví, keď žije v dnešnej skazenej dobe, kde každý každého ohovára a robí milión ďalších zlých vecí... Nevermind. Takže Pohoda:

Streda:
Zbalený. Čakám na vlak. Zrazu brutálny, nezastaviteľný lejak. Zachraňujem čo môžem, no potom sa už musím vybrať cez to mokré peklo na vlak. Tak som teda trochu mokrý. Fuck that! Ide sa predsa na Pohodu! Chvíľočku predspávam. Zvítane sa s Bett a cesta až do ďalekého Trenčína. Dorazíme samozrejme že s meškaním (však naše zlaté ŽSR) a nestíhame kyvadlovku. Tak si teda sadneme v parčíku a čakáme na ďalšiu. Tak prichádzame na letisko. 182 tisíc kilometrov štvorcových. Všetko bolo úplne ďaleko! Tak dorazíme na miesto a tam sa nič nerobí. Čakáme, kým sa znova začne registrácia prerušená kvôli prichádzajúcej búrke. Tak po dlhom čakaní sa registrujeme. Uvažujem o crowd assistentovi s prístupom do backstageov, no The Kooks sú mi prednejší. Nakoniec skončím v stanovom mestečku. Prehliadka areálu a príhovor Miška Kaščáka. Ide sa ešte narýchlo do Tesca. Dlhá rovná cesta a nekonečne vzďaľujúce sa Tesco odo mňa. Nakoniec sme dorazili a nakúpili. Počkať, mám tu písať aj tie veci o alkohole? Asi nie. radšej. Veď aj tak nepijem! Tak sa v noci vraciame a haluzím sa s baterkou. Chytí to do ruky žena a už to nejde (ale nie, sry Bett). Tak sme išli "spať".

Štvrtok:
Ráno školenie že až. Potom máme voľno. Fľákačky až do ôsmej. Vtedy už totiž PPE najlepšie v živote! Veľa skvelých ľudí spravili ešte lepšiu atmosféru! A PPE to odpálili ako sa nich patrí! Ešte čekujem Lou Reeda a ide sa spať. Veď predsa o štvrtej už robíme!

Piatok:
Tak zabíjacke ráno a ide sa robiť! Že dávať pozor aby si ľudia nestavali stany v uličke pre sanitky. Hm. Nikto nemá tak ok. A o 4 ráno som si nevšimol žeby sa niekto chystal stavať. Tak leháro až do desiatej. Potom som išiel navštíviť 3T. Chvíľu postávam pred vchodom, lebo bolo plno a v polke predstavenia zrazu že "Desiati môžu ísť dnu". Nechápem prečo až vtedy. Neva. Nasmial som sa a späť do roboty. Ideme ležať. Tak do dvanástej sme nejako vytrimali a potom voľnosť. Ideme do detského sveta. Smiech? Tak sa choďte kuknúť na kúzelníka Talostana a uvidíte že neoľutujete! Chlapec čo dáva... Nechápem! Vytretí sme išli že aspoň na poslednú pesničku Talkshow. Nestihli sme. Tak že ideme na Čoko Voko. Dobre, veď to koľko tam bolo ľudí. Dostať sa dnu? NO WAY MAN! Tak aspoň Tata Bojs. Tancovačka vo vodnom dele od hasičov. Lepšie ako drogy v takom teple. A potooom. Veď nepijem, takže posuňme sa o dve hodinky dopredu. Reggae a Nirvana! Tak to musí byť jedine Little Roy! Aký fajnový koncertík. Super vec! Potom na Two door cinema club. Som si pomyslel že čo za názov. Ale akí típci sú to... A ten basák. Presne také pohyby by som chcel aj ja dávať na koncertoch! Super muzička. Okajžitá stahovačka musí byť! A potom znovu Talostan. Ja ho nikdy nepochopím. A bol som jeho asistentka. On ma spútal a vôbec sa to nedalo vybrať. Ja som spútal jeho a ako by to tam ani nemal. Nepochopím. A že čo chceš z balóna? Gitaru. A z hľadiska sa ozvalo potápač. A Talostan: "Tak čo, gitaru, či potápača?". No čo mu na to poviete. Jednoznačne potápač s gitarou! Všetci si robili so mnou fotky. Som sa cítil ako hviezda. A keď som prechádzal cez celé letisko, tak som vyčaroval úsmev na perách hádam najviac ľuďom v mojom živote! Proste super! Potom prišla nehorázna búrka. Bežím do stanu a vstane si hrám na mojej gitarke. Všade revú hromy, blesky a ja som ten najšťastnejší potápač na svete. Búrka skončí a ideme znova robiť. Od desiatej do štvrteeej! Zomieram. Aj tak každý spal. Ja som sa nenápadne vytratil na Kassabian, ktorí mali byť posunutí, no keďže neboli tak som počul len záverečný potlesk ľudí. Ale vraj som neprišiel o veľa. Zdrogovaní Kassabian. Tak sme išli na Orbital. Haluzička, ale radšej na drogách! Tak sme odtiaľ išli a v Nay tanečnom dome... no... Movits. Švédski hip-hoperi. A ak ste sa práve zasmniali tak sa s vami nehrám. To bola taká riadna vec že som nechápal. Ako si to tí dávali. Som len nechápal! Úplne naj! Ešte na koncert určite pôjdeme! Ale bol čas asi sa vrátiť do služby. Tak sme posedeli a keď nás konečne o štvrtej prepustili, hneď sme mali Yanna Tiersena. No, oplatí sa spať keď je 5 hodín ráno. Tak ešte nejaká disco reggae párty a ideme vítať slnko! Treba nám pospať si aspoň chvíľku. Opäť len dve hodinky a fungujeme ďalej!

Sobota:
Billy Barman aj s dychovkou. vždy som to chcel zažiť! Paráda. Nové songy super! A cigánska a bežíme do roboty na ďalšiu smenu. Opäť nič. Len prišlo 18:00 a na Slobodku. Tentoraz legálne. Lákalo ma to pogo, ale v hentom teple radšej knihu. Po Slobodnej Európe sme išli ukončiť smenu. Roller disco. Proste tancovačka na kolieskových korčuliach. Jednoducho vec! Išli sme čakať na Kooksov. More. Asi stovka ľudí hodinu pred koncertom. To o niečom svedčí. čakanie sa splatilo. Luke vybehol na stage aj s ďalšími troma Kooksovcami. A ďalšiu hodinku som bol ako v nebi. Neutíchajúci príval radosti sršal z nich! No nemám tu čo písať, pokiaľ neviete čo som zažíval. A potom znova nepijem. (a videl som aj bubeníka úplne blízko a asi aj Luke-a, ale to nebol on. Ja už neviem. Bo som op.. vlastne nepijem) Tak som sa uložil spať a konečne som spal viacej ako 4 hodiny!

Nedeľa:
Konečne vyspatý. Tak znovu do poslednej služby, ktorá vyzerala asi tak, že nič. Odhlasovanie, balenie a cesta domov. V Trenčíne na stanici asi milión päťsto šesťsto ľudí čakajúcich na lístky. Dvadsať minút v rade čakať na to, aby som znovu zaplatil, tým cigáňom zo ŽSR vyžaduje veľkú dávku nervov. Ale po Pohode ma fakt nemohlo nič rozhádzať. Tak sme našťastie chytili meškajúci osobák do ZA. Tak už iba oddych a čakanie na vlak. Cesta domov. a pešo z vymrdanej stanice lebo hentie busy fakt neviem kedy to chodia u nás. Zamordovaný som konečne dal ľudskú sprchu a navštívil luxusný záchod. Jedlo a spánok. Dobre sa mám!

No, to by mohol byť asi koniec tohto skvelého štvordnia. Fuj. Neviem koľko by som ešte zvládol, neuveriteľne pečúce slnko, večerné búrky, toi toi, masové sprchy, robota, že nič nerobím a vyčerpávajúce koncerty. Akože boli fakt skvelé, ale ku koncu sa už fakt naozaj vážne nedali ani len stáť, nie to ešte densiť. A tak pointa blogu, že tá pravá pohoda je iba na Pohode. Nikde som nič podobné nezažil. Nevidel som ani jedného nespokojného človeka. Jednoducho super! O rok sa ide znova! A tých stánkov čo tam bolo. Jasné že sa nedalo všetko pobehať. Ale hlavne ma mrzí silent disco. No, nevládal som. Ale fakt skvelé zážitky si odnášam. Nikdy nezabudnem na moju prvú Pohodu. Je to úplne iný festival ako ostatné. Namiesto poga a spitých punkáčov tu boli rodiny s deťmi (a aj opití punkáči, ale to je jedno) a skvelá zábava všade, kam som vkročil. Jednoducho si tam nájde absolútne každý jeden to svoje. A kto nie, tak predsa NIE JE V POHODE! Tých pár eur fakt nie je veľa. Ten zážitok stojí za to! Proste najlepší festival na Slovensku. Áno! Nech si každý hovorí kto chce čo chce. Ešte stále som zmorený. Idem počúvať mojich nových interpretov.

Čaute! ;)

P.S. - A že fotky budú potom na FB asi... Niektoré sa fakt vydarili.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára