Music life

Básnik by povedal... krásny týždeň! (Hoci som minul asi milión peňazí, no stálo to zato!)

Najprv skúška, krst, ukulele atď...

Prišiel štvrtok...
Cesta do Mikuláša (skoro som zmeškal), kde som to vybavil rýchlejšie ako som chcel a už som im kýval, že "Dovi, ja idem!". S dobrým pocitom a radlerom v ruke som čakal na vláčik, ktorým som stihol Slobodku. V Žiline pripájačka ku ostatným. Žiadosť o zelenú a chvíľu vybavovačky. Dohodnuté! Po Slobodke nás to čaká! :P No teraz bol koncert. Úžasné pogo s pravými punkáčmi. Vychytávky od Slobodnej Európy, klasika od Ex-tipu a Rastíkove unavený a zničený, som si užil naplno! Pár pesničiek som zašiel na stretávku. Samozrejme, keď hľadáte najtichšie miesto tak skončíme na najrušnejšej ulici. (Že na Mariánskom je veľa ľudí tak poď do uličky kde je ich ešte viac xD) Tak teda vysmiaty som šieu za "muzikantmi" do Muzikeru. Trsátka nakúpené, ideme čeknúť gitary. Predavača sme pekne ooňdiali a dve zapojené gitary hulákali na celý obchod. Keďže to mali v rukách dvaja amatéri, tak sme dali vlastný akustický koncert s Dave-om. Och že akustická basa! To čo je za vec! Poprosím na najbližšie Vianoce! Alebo aj skôr. Veď môžte ma prekvapiť len tak, nie? :) Tak sme ešte kukli Divokejho Billa a išli sme hľadať opäť tiché miesto. Žiadne nebolo tak sme zašli za budovu a bolo po problémoch. A išlo sa. Kvalita nesklamala. Good-tuned sme išli ku všetkým. Počuť tlmené zvuky z AMO a decibely smiechu. Pomaličky sa všetci niekde stratili, ale čo som potom našiel bolo naj! Šmolkovská zmrrrzlina! Reku, idem si dať aj druhý krát. No nemal som si dávať bielu čokoládu, bo teraz ju neviem prestať jesť. Každopádne sme vyrazili na Polemic. Energické pogo s pár magormi, ktorí pogo v živote nevideli. Rozbitý ako člnka sme zavítali do Tesca! Nejaké nealko a, ako inak, bielu čokoládu. Posedeli, oddýchli a hybaj na stanicu. O pol piatej som doma. Spravím si kávu, že už spať asi aj tak nejdem keď o šiestej vstávam. Aspoň sa niečo poučím na zajtra, teda dneska. No len čo som dopil kávu tak ma sklátilo a ešte som aj zaspal na druhú hodinu. Anglinu som dal aj v takom stave v akom som bol, čo svedčí o tom, že je to zbytočnosť! No o matike to už povedať nemôžem. Toľko málo som ešte nikdy nenapísal. Kokos! To bol deň.

Už bol piatok, ale to som si uvedomil až po škole. Plánoval som niečo dospať, ale nedalo sa. Tak som sa vybral na I.M.T: Smile. Našiel som zopár ľudí a užíval si koncertu. A potom čo sa dialo... och! Človek si ide na I.M.T: Smile a skončí na diskotéke v 33-ke. A to ešte nehovorím o tom kolotoči čo som sa nechal nahovoriť. Zasa som doma o jednej.

V sobotu som si konečne pospal. Vstanem, dám sa dokopy, idem kuknúť Helenine oči do mesta. No kvôli ****mu meškaniu som stihol len pár pesničiek, pretože som sa vybral na lepší koncert! Zas a znova postupná pridávačka ľudí. Naozaj nechápem, čo je na tom čudné, keď si kúpim perník! No, na Mariánskom námestí začal Billy Barman. Kvalita! Riadna rozbíjačka! (Teším na Pohodu!) Po super koncerte mal nastať ešte lepší. BOD OMYLU! Veľmi som sa tešil na zostavu štyroch. No tešil som sa asi tri pesničky. Lebo fušerák Brosko to tam celé porozbíjal a druhú polku koncertu to tam zbieral. Takže zatiaľ hrali ostatní traja veci ako "Slovenské mamičky" a pod. Keď hrali už asi 30 minút, normálny človek by si pomyslel, že to je asi taká polovica. Típci zrazu prestali hrať a všetci že čooooo? Nervy! Neva. išli sme sa teda opiť! Išli sme teda kúpiť fľaštičku do Mirejdžu. Naozaj nechápem, čo je na tom čudné, keď si kúpim kávenky, Tuc a bielu čokoládu! Naozaj nechápem, čo je na tom čudné, keď si obzerám chňapku Hello Kitty! Menšie posedenie v parku a vyrazili sme rovno na Mariánske. No dobre, rovno som šiel iba ja. Ale nakoniec sme sa tam zišli všetci živí a zdraví. PPE začali dávať tie svoje veci. Davaj het! Ideme pred stage! A nářez jak prase. Skákačka a tancovačka v plnom prúde s fľaškou na hrudi. Začal som seriózne premýšľať o tom, že by som šiel na ďalší vlak. Ale stálo by to za to? Stálo by niekoľko hodín čakanie za pár minút koncertu? Ostávam! Idem spať k Ľubgemu. Tak som si teda naplno užil chvíle, kvôli ktorým som ostal. Po úžasnom koncerte sme sa teda vydali domov. A to autobusom. Ach, tieto žilinské autobusy. Ako dlho som už nimi nešiel... Milujem to ako hovorí nasledujúcu zastávku. Síce s neplatným lístkom, ale došiel som. Ešte (aj keď už po desiatej a v nočnom kľude) som si zahral na bicích a mohol som ísť spať! Čo to som ešte zošrotoval v chladničke a zaspával som pri zvuku kapely "kýbel mačiek". Ráno vstávam, ponhľačka na vlak. Prídem domov, sprcha, PC, blog...

Vlastne som ešte nejedol. Tak idem sa najesť. A asi aj napiť. Čaute!