Comeback

Plny nadseni, par minut do odchodu. Nedockavost. Pomaly uz sedim vo vlaciku na Kings Cross. Metro, a bus Terravison, ktroy tam nebol, neboli tam ani ludia, len ujo v zelenej veste. Nevadi ze stal na opacnej strane stanice. tak v autobuse asi traja ludia a este sme aj odisli o 5 minut skor. Tak som mal nakoniec pochybnosti ci ie som nahodou na Lutone a nie na Stanstede. Ale tak som stastne dorazil, dal kavicku v Coste, docital knihu a isiel spat. Teda som aspon planoval ist spat. Nakoniec z toho bolo asi 20 minut mikrospanku, ale tak po piatich hodinach idem na lietadlo. Let v pohodicke a "Welcome to Slovakia, me."
Sestru som privital ja a nie ona mna. Ale je to odpustitelne, poretoze ju vodic autobusu zabudol vysadit a zaparkoval si. Klasika na Slovesnku. Tak som sa pomalicky dotrepal az do jej utulneho bytiku. V talianskej restauracii som si dal parodiu halusiek a.k.a. gnoccetti con bryndza. Ale chutili. Poobede nakupy, akoze britske ponozky kupovat na slovensku, alebo radler, na ktory som casom zmenil nazor. Chrumky a Slovakia chips. Pomaly sa blizi vecer a 50tkova jablkovica. A pivo a pohar vinka. Zacinam si na to zvykat. Na druhy den skoro rano na vlak a dlha cesta do RK. Tu po mne pozeral vlastny otec asi  minut, kym konecne uveril ze som naozaj prisiel ja. O reakcii mamky ani nehovorim. Ale boli to vsetko velmi prijemne pocity vidiet mojich najblizsich zas a znova. V skole mi pride len usmevne, ked stretnem par starych hlupych ucitelov. No Remco je stale jak pan. Kecacka so starymi znamymi, no 20 minut bolo malo. Obed v mojom krasnom cutkove. Pirohy. Hmmm. No potom sa uz ide do mesta za dalsimi ludmi. Nic nestiham, presne ako som si predstavoval. A uz sedim v pilsneri presne ako pred rokom. Zopar veci sa odvtedy veru pomenilo. Kino a cajka. Pohlady prekvapenych priatelov stali veru za to! Bol som rad byt znovu medzi nimi. Potom presuvacka do Korza a moj prvy BeTon po asi polroku. Clovece. A ze pri akej prilezitosti. Mam novu sestru! Potom este par a pomalicky sa to porozchadzalo. Ideme teda este na kebab. Haha. Kebab. Fakt to tam tak volaju. Joke. Tak a potom domov. Nasledujuce rano ranajky a dalsi panko, ktoreho som dlho nevidel a zmenil sa odvtedy poriadne. Hlavne velmi vyrastol. Maly Richard mi robil spolocnost cele doobedie. Potom som isiel na vlak a prekvapovat ludi dalej. Rozlucka a uz sa ide do Vrutkz. Tu dlhonevideny Rastik a jeho rodinka. Posedenicko a pomaly pokracujeme smer Zilina. Cez ciganov ku starkej. Ta bola cela bez seba a ja vlastne tiez. O par domov dalej bolo len tazke uverit ze mal ktoo kricat "drevina" z pokriku KO-SO-DREVINA KOSODREVINA. Tak sme hned aj vyrazili na akciu roka. Tour de bar vol. 2. Na stanici sa to tam zbehlo a cim dalej, tym viac ludi. Az sa mi nechcelo verit. Tak to len prichadzalo az do poctu 18. A zacalo sa. Prvy bar v zeleziarstve. Zacinam si pomalicky BeTonikom. Pili tam vsetci. Ako aj po zvysok noci co sa mi ohromne pacilo. V druhom bare zvany po novom Oldies, po starom Retro bola uzavreta spolocnost, no ked teta uvidela, ze to zrejme bude pekny ucet tak na predsa len naliala. Ja beton, niekto vodku, niekto ovocie, niekto rum. Kedze som jednak nestihal pit, a jednak kvoli setreni casu som si trosku odtial pozical pohar. Na namesti este spolocna fotka, lampion a islo sa dalej. Treti bar...Emocia. Veru. Rozne emocie tam zavladli. Ci uz dnu, za nou, pred nou, proste vsade. Niektori isli po jedlo, no a ostatni isli do divadla. Samozrejme ze tam potom dobehli aj ostatni. No a tam sa tiez dobre pilo. Potom prisla trojka. Dalsi pohar BeTonu. Stevan si spomenul na hygienu a umyl si zuby vo vodke. Dalej u starca v podzemi som daval dalsi a zaroven moj posledny pohar. Sice som este navstivil Chaplina, uz aj s Branom, Alicou a Dianou, ale pit som uz nechcel. Bol som v akuratnej nalade. Po tomto bare som sa ocitol na pizzi s len jednym mojim mobilom a dvoma dalsimi cudzimi. Nestihal som to ani dvihat a nie este vysvetlovat ze ja som ja. Potom sme sa prebehli cez namestie az ku miestnej autobusovej zastavke. Tu sa kriesil nejeden opity clovek. Odtial sa spolocne uznalo ze by sa uz mohlo zavitat k poslednemu baru na stanicku a zaklincovat celu noc. Tu nam uz bohuzial nenaliali a zavreli bar. Tak sme len chvilocku poseeli vonku a pobrali sa na chatu. Stara znama dlha nekonecna zablatena cesta nahor. Tu len pokazeny ohrievac, zima a Mozart. Rano...nadherne rano. Az do druhej. Potom len po veci a do mesta. To iste miesto, ta ista pizza. Este na cokoladu a clovek sa ani nenazda a prislo to najhorsie. Koniec. Zrazu som tam stal na stanici a odchadzal som prec od toho vsetkeho na dalsich par mesiacov. Az som nakoniec dorazil do Bratislavy kde som si uzil vecer s Betkou. BeTon, Tullamore, Kebap a tatarak. Tak som mal pekny vecer za mnou. Na druhy den rano uz len posledne ahoj cau a stojim na letisku. Pridem domov a strih. Znovu zijem moj klasicky anglicky zivot. Tesim sa znovu na dni na rodnom Slovensku. Tentoraz sa uz ohlasim. Slubujem.