Maturita

Skúška hmm... dospelosti. Nemyslím si. Je to len obyčajná nudná formalita. Ale pekne poporiadku. Najprv písomné. Dalo sa zvládnuť:
Slovina: 68,8%; sloh: 96%
Anglina: 63,3%; sloh: niečo nad 60%
Matika: 33,3% (posledná možná hranica na známku 4 z ústnej maturity)

Tieto výsledky mierne potešia. Hlavne tá matematika. Posledné dni v škole nás nenechajú ani len dýchať (ževraj nás chcú pripraviť na maturity) ale s tým výsledkom, že sa ledva zachraňujem takmer zo všetkých predmetov na poslednú chvíľu. Tomu vravím efektívnosť. Ničmenej som sa predsa len nejako zachránil a mohol som sa pripravovať na akademický edukatívny týždeň. Po pár dňoch, kedy som len ťažko niečo dostával do hlavy, som sa rozhodol pre úplne odpojenie od každodenného života, od internetu, od priateľov, od hokeja. Prvý deň moje rozhodnutie prinieslo to správne ovocie, keď som sa naučil toho pomerne veľa. No keď na druhý deň prišiel rad na slovenčinu a podobné veci, išlo to už ťažšie, no nehovorím že to bolo zlé. Matematike som sa stále nejako vyhýbal. Tú sa predsa nedá len tak naučiť. Tej musíte jednoducho rozumieť. A to nebol môj prípad. V rádiu som si aspoň vypočul prehru našich hokejistov a pokračoval som v učení. Na odreagovanie som sem-tam pokosil. Učil som sa pomerne hodne. Až kým neprišiel piatok. To už bolo zábavy habadej. No po piatku prišla sobota a oslava v Novej Bani. Tu som odbehávajúc niečo prečítal s pohárikom vínka v ruke. Na druhý deň už len pokoj od všetkého toho učenia, ktorému som venoval more času a išiel som na zápas. Večer som po prvý raz začal cítiť mravčeky v bruchu pred skúškou z matematiky. Na druhý deň ráno som vstával s pocitom, že ma čaká to najťažšie z celého týždňa. Ráno som sa už nemohol dočkať keď budem sedieť v autobuse v obleku a už si konečne pôjdem sadnúť za zelený stôl. Konečne som dnu a čakám na zavolanie. Po pár chvíľach si už z vrecúška vyberám číslo 7. Hovorím si, pekné číslo. Hovoriť o pravdepodobnosti, vyjadriť výšku zo zrezaného kužeľa a vec ktorú som nikdy v živote nevedel - rovnica kružnice. Príprava mi moc nepomohla, nakoľko som ani len netušil čo budem hovoriť. Nakoniec 20-minút koktania mi dodalo dobrý pocit, že by som to aj mohol spraviť. Obzvlášť po Kubovi, ktorý nevedel prečítať ani len zadanie. Po všetkých štyroch odpovediach sme sa pobrali za dvere. Keď nás zavolali dnu, bol som plný očakávaní. Oznámili mi známku "dostatočný". Zavládla vo mne spokojnosť. No vzápätí Kubovi oznámili známku "dobrý" a vtedy som len sucho preglgol všetku tú nespravodlivosť. Dali mu ju zo súcitu, aby sa mu lepšie písala opravná písomná maturita. Pýtam sa teda prečo nezvýšili o stupeň odpoveď všetkých nás štyroch? Reku nevadí, ja som svoj cieľ splnil. Odchádzam domov. Nasledujúce ráno si čítam geografiu Slovenskej republiky, ktorú som dovtedy nevidel. Bolo toho trochu veľa, preto som došiel len po dopravu. Príchodom do školy opäť známy pocit nervozity, no bolo to badateľne menšie ako predchádzajúci deň. Predsa len som toho vedel pomerne dosť. Takmer ku všetkému som bol schopný niečo povedať. Ide sa na vec. Vyťahujem si číslo 12. Moje obľúbené, no vzápätí mi doplo, že to budú asi otázky z litosféry. Našťastie nebolo. No nebolo to až také šťastie keď som uvidel nadpis Doprava SR. Šťastie? Kde si? Ja tomu proste neverím. Ďalej tlakové útvary v atmosfére a miestny čas v krajine. Pri doprave som sa snažil rozpamätať všetko čo sme preberali, no hovoril som úplne všetko naopak. Mal som na výber z dvoch možností a vždy som vybral tú zlú. To sa opakovalo asi 9 krát z 10. O tlakových útvaroch, ktoré som videl len letmo som toho moc nepohovoril a vypočítať miestny čas mi dalo viacej roboty ako som si myslel. To jediné som pokašľal. Ostatné otázky mi jednoducho nesadli. Niet divu, že Kubove otázky, ktorý išiel po mne, som vedel všetky. S veľmi zlým pocitom a so sebakritikou som ostal len ticho sedieť. Známka "dostatočný" bola myslím adekvátna. No nesadla mi téma a ešte aj to málo som dokázal pokaziť. Nevadí, o pár hodín mám slovenčinu, tak ešte niečo zopakujem. Priebežne vyškrtávam témy a učím sa len na to, čo tam ešte ostalo. Na 4th evenňjú som sa naučil toho pomerne hodne. Hore tesne pred odpoveďou som si narýchlo ešte prečítal bibliu, pretože som ju nevedel a stále tam téma s číslom 1 ostala. Postupne sa moje nádeje rozplývali keď mi pouchádzali témy ako národné obrodenie a katolícka moderna. Čerstvú bibliu by som na minimálne trojku určite zvládol. No keď som držal v ruke namiesto jednotky číslo 2 myslel som, že skolabujem. Cyril a Metod na Morave. Povedali mi, že tú tému si už vytiahli. Okrem toho som si túto tému vôbec nepozeral a zameral som sa viac na diela slovenských autorov. Gramatická otázka bola pre mňa dobrá, no o C&M nestačí povedať len osem šesť tri. Niečo som tam vypotil no veľká sláva to nebola. Samozrejme si žiačka po mne vytiahla tému č. 1 - Biblia. No čo sa dá robiť. Len ticho závidieť. Konečne som vyšiel z triedy a každý ma hneď ovalil výrokom "To si mal ľahké". Moje BPM vystúpilo takmer na štvorciferné číslo. Až mi krv v žilách vrie ak mi toto niekto povie. Ak to človek proste nevie a nemá ani šajnu o čom by mohol hovoriť, ťažko bude preňho niečo ľahké. Veď i vy by ste sa tam mohli posadiť a hovoriť o tomto. Bol by som zvedavý kto z nás dvoch by bol lepší. Veci ako že odkiaľ pochádzajú C&M... prepáčte, takéto informácie v hlave nedržím. To nemohlo dopadnúť niak inak ako len ďalšou dostatočnou do zbierky. Tak mierne nahnevaný na seba som v stredu len oddychoval. Snažil som sa pochytiť nejaké anglické slovíčka pred štvrtkom, ale nejak mi to nešlo do hlavy, tak som len robil moje každodenné činnosti. Ráno som si pozrel ešte pár základných slovíčok, ale ani to mi moc nepomohlo. Išiel som teda na angličtinu ako po celé štyri roky. Absolútne nepripravený a tešiac sa na zábavu. Keď ma pani profesorka zbadala, ihneď jej vytryskla iskrička z oka, pretože vedela čo ju čaká. Ťahám si teda ďalšiu kocku s číslom 26. Nemám ani tušenia čo to môže byť. Takže porovnať obrázky s novinami a internetovými správami. Niečo o tom pohovoriť by som vedel. Ďalej hovoriť o USA naozaj nemusím. Nenávidím ten štát a mám o ňom hovoriť. Prečo mi toto osud robí? A to som ešte nespomenul že v roleplay mám presvedčiť Grahama že Ružomberok je pekné mesto. No ja si myslím, že to pekné mesto nie je. Určite je na svete milión pekných miest, ale Ružomberok medzi ne rozhodne nepatrí. No na príprave som po 10 minútach začal kresliť veci týkajúce sa Manchestru United. Pani profesorke to mierne okrášliť. Fanklub asi 15 ľudí ma mierne pomiatol. Nechápal som čo tam robí toľko ľudí. No každopádne som začal spíkovať, no základné slovíčka som nevedel vyloviť nikde v mojej hlave. Nejako som to nakoniec obkecal s opakovaním tých istých výrazov a išiel som von. Predtým ma však ešte Graham zbetlil, čo je škoda, pretože naňho som bol pripravený a tešil som sa naň najviac. Opäť asi hodinka času do oznámenia známky. Potom mi oznámia hodnotenie "dobrý". A mám pokazený priemer. Idem si na štvorkách a zrazu 3. Preto som im aj po otázke že či som so známkou spokojný odpovedal že som chcel štvorku. Že nabudúce. Ok. Tak ma Paľo len odviezol domov a teraz už len primeraná oslava pri poháriku vínka s priateľmi.

No a pocity? Najhoršie na svete. Len tri veci mi behajú hlavou:
1. Na ktorú dovolenku mi odišlo šťastie? Vytiahol som si z každého predmetu presne to čo nechcem. Je to vôbec možné? Ani len náznak šťastia. Je to svinstvo že práve na maturitách, ale vraj sprostí majú šťastie. Niečo na tom bude.
2. Učil som sa celý týždeň a podotýkam že poctivo. Tak, ako ešte dovtedy nie. Celý týždeň. A ja dostanem takéto známky a vytiahnem si takéto témy, kde nevyužijem ani len zrnko z toho čo som sa po celý týždeň učil. To vie človeka poriadne nahnevať. Týždeň môjho života je v kýbli. Mohol som ho radšej prehýriť a mal by som to to isté. Ako by pán profesor Holbus povedal "flákarina"
3. Učil som sa len tri predmety, pretože z anglického jazyka som si proste veril. Je potom možné že mám z angličtiny najlepšiu známku? Vôbec som to nevidel, vôbec som sa na to nepripravoval a mám z toho lepšiu známku ako z predmetu, ktorý som si stále dookola čítal. To snáď nikdy nepochopím.

No takže mám zmaturované. Angličtinou pokazený priemer a teda suma sumárum 4-4-4-3. Som pravdepodobne najhorší z celej našej školy, ale jeden musí byť ten naj. Ja známky nepotrebujem a dôležité je, že som úspešne prešiel maturitnými skúškami. Veď boli predsa i takí, čo nezmaturovali. Chvalabohu ja nie som jeden z nich. Preto sa teraz zameriam len na najbližší mesiac a budem si užívať života bez školy naplno. Videli ste ma tam posledný krát, vážení. Ja na učenie jednoducho nie som. Konečne ma čaká ozajstný život. Ten, na ktorý som tak dlho čakal a sníval o ňom. Vidíme sa vo svete práce moji milí...