Neseď doma

Po veľmi dlhej dobe ma zas raz zaskočil malý klasický klubový koncertík. Z viacerých dôvodov sa vyberám na Neseď doma tour do Mikuláša. Tak teda neuvedomiac si nastal zrazu piatok a tak zrazu o pár minút ide vlak. Spímplán tentoraz vyšiel a ako som len vyšiel z vlaku hneď sa pridalo ku mne niekoľko známych. A tu sa rozhodnúť ktorým smerom a s kým? Tak sa vyberám za fľašami. Haluze po Priore a blížiacich sa sedem hodín nás nahrnulo do Kolotočova. Zase ďalší a ďalší známi. Zvukovečka kapely Sám sebou a nakoniec i samotný koncert, počas ktorého som stihol vychlonstať pivečko. Muzika veru dobrá. I predvedenie stálo za to. Mladí chlapci s potenciálom. No len šetrím na Bod. Medzikapelnú prestávku som využil bez príjmu alkoholu na čo som patrične hrdý. A takto to vlastne ostalo po celý ten čas. No Boďáci už drmali do svojich strún, tak reku sa postavím pred pódium. Odpálené známou peckou "V tichu tvojich slov". A ďalší fajnový koncert, ktorý predviedli títo chalani pred mojimi očami. A do toho aj super pogo. No a po nich už len Známe Tváre. Venovanie pesničky bez akýchkoľvek problémov a mnoho iných vecí, ktoré vyzdvihli túto kapelu v mojich očiach do nebies. Skromní típci. A koncertík? Jedna šupa! Známe klasické songy boli obohatené niektorými premotivovanými pogujúcimi opilcami. Nevermind. Bola paráda beztak. Navyše mám trsátka od šeckých troch kapiel, takže sa moja zbierka opäť rozšíri. No a dlhá cesta domov so psycho dievkami. Prachy mi ešte neprišli, vďaka čomu som ostal v triezvom stave. Ako som tak prišiel domov, zamieril som si to do Korzita, de boli ešte posledné dozvuky z tequila párty. Na niektorých indivíduách už bolo jasné, čo všetko prešlo dolu ich krkmi. No a pomaly, ale isto domov.

Ale tak táto noc mi pripomenula staré krásne časy, keď som chodieval o polnoci domov na šrot zničený a ešte so zostatkovým alkoholom v krvi. Bol to ale krásny život. Ale už som z toho asi vyrástol. Navyše počasie ma príjemne prekvapilo, nakoľko bolo letné teplo a nádherná aprílová anticyklóna. Asi jeden z posledných koncertov na území Slovenskej republiky, preto som si to užil ako sa patrí. Som naozaj šťastný, že som sa dal nahovoriť na takúto vec, i keď si to vypýtalo svoju daň, ale nič nestojí nič.

Cítim sa byť zbytočný ako Roman v romantickom románe z romantizmu. A niektorí ľudia sa chcú vrátiť, ale možno je už neskoro... Goodbye bitches!